Budovy by nemali len minimalizovať emisie, mali by aktívne prispievať ku klimatickým riešeniam

Cieľom architektov a celého stavebného sektora majú byť také budovy, ktoré počas svojej životnosti ukladajú uhlík a vyrábajú obnoviteľnú energiu. Uviedol to Fredrik Fagerberg, spoluzakladateľ švédskej spoločnosti ETC Byggentreprenad AB v Bratislave. 

„Kombináciou biomateriálov, priemyselnej prefabrikácie a systémov obnoviteľnej energie môžu byť budovy škálovateľné, cenovo dostupné aj klimaticky pozitívne. Technológie na výstavbu klimaticky pozitívnych budov už existujú – otázkou však je, ako rýchlo sme ochotní ich prijať,“ zdôraznil počas medzinárodnej konferencie. Ako dodal, budova s ​​rozlohou približne 5 000 metrov štvorcových dokáže uskladniť stovky ton uhlíka v použitých biomateriáloch. 

Medzinárodné podujatie GREEN BUILDING SUMMIT 2026 prilákalo na Slovensko viacerých svetových architektov a ponúklo priestor na výmenu poznatkov, skúseností aj moderných riešení. Témou konferencie bola budúcnosť bývania. Cieľom bolo poukázať na príkladoch zo zahraničia, že inovatívny a koordinovaný prístup v navrhovaní budov dokáže poskytnúť odpovede na neľahké súčasné výzvy v oblasti bytovej výstavby. 

Podujatie sa konalo pod záštitou Julesa Gerzona, veľvyslanca Holandského kráľovstva na Slovensku, a Daniela Fügenschuha, prezidenta Európskej rady architektov.

Príklady z Kodane aj zo Švédska

Dánsky architekt Simon Ingvartsen z ateliéru Henning Larsen vo svojej prednáške vysvetlil, prečo je potrebné premýšľať komplexne o celých mestských štvrtiach. Na svojom projekte prvej mestskej štvrte postavenej výlučne z dreva Fælledby v Kodani ukázal, ako môže prepojenie architektúry, krajiny, mobility a infraštruktúry znižovať uhlíkové emisie, podporovať mestskú biodiverzitu a zároveň zlepšovať kvalitu života samotných obyvateľov. 

Švédsky architekt Joakim Kaminsky sa vo svojej prezentácii zameral na konkrétne riešenia využitia prefabrikátov, CLT panelov, recyklovaných materiálov a opätovného použitia stavebných komponentov. Široké spektrum jeho riešení dokazuje využitie nízko-uhlíkového prístupu aj pri väčších občianskych stavbách a bytových domoch. 

Architekt Juan Pablo Herrero Gil z dánskeho ateliéru EFFEKT predstavil 3 realizované projekty bývania, ktoré využívajú konštrukčné stratégie na zníženie uhlíkovej stopy budov a zlepšenie kvality života ich obyvateľov. „Udržateľnosť, cenová dostupnosť a obývateľnosť nie sú samy o sebe také ťažké dosiahnuť, avšak skutočnou výzvou a obrovským potenciálom je dosiahnuť všetky tri súčasne,“ uviedol architekt Juan Pablo Herrero Gil. 

Prezentovaný projekt BIOME využíva modulárny drevo-hybridný stavebný systém CREE, čím znižuje náklady a čas na výstavbu. Ústredným motívom konceptu BIOME je však aj jeho adaptabilita, pretože interiér je možné prispôsobiť tak, aby spĺňal potreby rôznych demografických skupín a meniacich sa životných okolností svojich užívateľov. 

Diskusia aj o Bratislave

Podľa Piotra Kalbarczyka z holandského ateliéru CITYFÖRSTER sú rozhodujúcimi aspektami mestského plánovania aj spôsob mobility či životný štýl obyvateľov. Hovoril o projekte mestskej štvrte Max Becker Areal v nemeckom Kolíne nad Rýnom, ktorá je príkladom revitalizácie bývalého industriálneho areálu na moderný živý celok s kvalitnými krajinárskymi riešeniami a experimentálnymi formami bývania. Spomenul taktiež bratislavský Istropolis, na ktorom sa holandský ateliér spolupodieľa. Diskusia sa venovala aj širšiemu kontextu tvorby miest.

GREEN BUILDING SUMMIT 2026 nastolil diskusiu o tom, ako môže stavebný sektor reagovať na klimatickú krízu a na rastúci tlak na dostupnosť bývania. Toto tradičné podujatie opäť spojilo architektov, developerov, projektantov, zástupcov miest a obcí, verejnú správu aj stavebné firmy a prinieslo pohľad na riešenia, ktoré sa už dnes realizujú v európskych mestách.