Sumarizácia najdôležitejších inovácií, ktoré redefinujúcich využitie tohto energetického zdroja.
AMPHIBIA 3000 GRIP 1.3 od spoločnosti ATRO predstavuje modernú hydroizolačnú technológiu, ktorá spája vysokú odolnosť,...
Ambiciózne plány EK narazili na ekonomické možnosti domácností v jednotlivých členských štátoch –...
IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...
Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...
Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...
Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...
Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.
Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...
Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia
Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...
Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.
Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm
Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.
Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.

Metropolitný inštitút Bratislavy vypracoval návrh mestskej urbanistickej štúdie pre rozvoj východnej časti Mlynských nív. Návrh je aktuálne dostupný na webe magistrátu hlavného mesta a pripravený na pripomienkovanie.
Na návrhu pracoval tím MIB-u zodpovedný za územné plánovanie v meste. Spolu s hlavným architektom Jurajom Šujanom stanovuje víziu, ako sa má Bratislava v budúcnosti rozvíjať. Hlavnými bodmi sú v tomto kontexte princípy koncepčného a plánovaného rozvoja, ktoré budú viesť k vzniku kompaktného a udržateľného celku, s kvalitným verejným priestorom a verejnou dopravou. Spomínané princípy sa snažil tím pretaviť aj do spolupráce s developermi a vlastníkmi pozemkov, aby mohli ukázať ich aplikáciu na konkrétnom území.
“Štúdia vychádza zo strategického dokumentu Bratislava 2030, v ktorom sme princípy mesta krátkych vzdialeností zadefinovali. Spolu s developermi sme v spoločnej diskusii dokázali preniesť tieto východiská do mestskej urbanistickej štúdie, ktorá sa stane inšpiráciou pre ďalšie územia, kde je potrebná spolupráca s developermi a mestom,” uviedol Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy.
Ako ďalej vysvetlil, návrh mestskej urbanistickej štúdie reaguje na výzvu týkajúcu sa nedostatku miest určených na bývanie v Bratislave. Zároveň predstavuje spôsob, ako premeniť brownfieldy na plnohodnotnú súčasť mesta. Odborníci sa pri projektovaní snažili reflektovať aj výzvy súvisiace so zmenou klímy. Ich cieľom transformovať priestor s množstvom brownfieldov na dostupnú a kompaktnú mestskú časť. Z ciest sa stanú ulice a námestia, podporí sa prechod od automobilovej k pešej a cyklistickej doprave. Nová mestská štvrť sa prepojí s ostatnými časťami mesta napojením na nosný dopravný systém integrujúci električkovú a vlakovú dopravu. Návrh novej štvrte vychádza aj z ekonomicko-finančného modelu územia, ktorý spolu s pripravovanou aktualizáciou metodiky zmien územného plánu vytvorí stratégiu financovania verejno-prospešnej infraštruktúry tohto rozsiahleho územia.
Základný je princíp kompaktného 15-minútového mesta, kde sú do niekoľkých minút chôdze dostupná dôležitá občianska vybavenosť, ako školy zdravotné a sociálne zariadenia, či parky a kultúra. Štúdia navrhuje napríklad výstavbu dvoch základných škôl a prvá by sa mala začať stavať, keď počet obyvateľov štvrte presiahne hranicu 5 000 ľudí.
Územie má z hľadiska polohy v priamom kontakte s celomestským centrom a centrálnou mestskou zónou potenciál na dobudovanie kompaktného mesta. Štúdia počíta s efektívnym napojením na električkovú trať. Električka by v tejto štvrti mala prechádzať osou územia, spolu tu pribudne 1,5 km novej električkovej trate s 3 zastávkami.
Návrh sa snaží komplexne riešiť aj zelenú a modrú infraštruktúru. Mala by do nej patriť sieť parkov - zonálnych, cez lokálne až po susedské, ktoré budú súčasťou vnútroblokov a ostatných verejných a poloverejných priestorov.
Zmluvy o spolupráci na spracovanie urbanistickej štúdie s hlavným mestom a Metropolitným inštitútom Bratislavy podpísalo 8 vlastníkov, ktorí zastupujú 14 projektov a zúčastnili sa na rokovaniach.
“V mestskej urbanistickej štúdii Mlynské nivy prvýkrát vo významnej mierke pretavujeme zásady rozvoja mesta, stanovené v dokumente Bratislava 2030, do konkrétnej podoby novej mestskej štvrte. Dôležité je zlaďovať parciálne záujmy jednotlivých vlastníkov a developerov v území, stanoviť im celkovú koncepciu a jasné pravidlá a vytvárať tak podmienky pre postupný vznik živej a plnokrvnej mestskej štvrte s blokovým charakterom zástavby,” doplnil Juraj Šujan, hlavný architekt mesta Bratislavy.
Verejnosť môže pripomienkovať návrh štúdie do 31. októbra 2023
Verejné prerokovanie sa začína 2. októbra a skončí 31. októbra. Od 10. do 12. októbra si verejnosť môže prehliadnuť fyzický model urbanistického návrhu, výkresy a videoprezentáciu k štúdii v Zichyho paláci v Bratislave. V týchto dňoch budú na konzultácie k dispozícii aj zástupcovia Metropolitného inštitútu Bratislavy. Pripomienky k návrhu štúdie možno posielať oficiálnou cestou podľa inštrukcií od dnes do 31. októbra. Po vyhodnotení pripomienok obstarávateľom štúdie (hlavné mesto SR Bratislava) ich odborníci a odborníčky z Metropolitného inštitútu Bratislavy následne zapracujú a vyhotovia čistopis, s ktorým sa oboznámi mestské zastupiteľstvo. Čistopis bude slúžiť ako podklad pre zmeny a doplnky územného plánu. Po úspešnom verejnom prerokovaní štúdie a schválení zmien a doplnkov bude možné začať s realizáciou zámerov.