Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
21. august 2023
1
2536

Celomestské centrum Petržalka - o novej podobe štvrte na pravom brehu Dunaja s Miroslavou Argalášovou a Jurajom Benetinom

O genéze, výzvach, cieľoch a výhľadoch do budúcnosti...
Celomestské centrum Petržalka - o novej podobe štvrte na pravom brehu Dunaja s Miroslavou Argalášovou a Jurajom Benetinom

Ako bude vyzerať územie medzi Starým a Prístavným mostom na petržalskom brehu Dunaja? Mnohé naznačila verejná prezentácia návrhu zmien a doplnkov 10 Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá sa uskutočnila druhý augustový týždeň v priestoroch Primaciálneho Paláca. Návrh nových zmien a doplnkov podľa mesta vyplýva z potreby zohľadnenia urbanistickej koncepcie, ktorej cieľom je vytvorenie kompaktnej, polyfunkčnej časti centra mesta. Tá má v budúcnosti dotvoriť celkový obraz Bratislavy na oboch brehoch Dunaja. Verejná prezentácia mala informatívny charakter, návrh možno pripomienkovať do polovice septembra.

Základom pre prezentovaný balíček 10 sa stala "Urbanistická štúdia zóny časti celomestského centra Petržalka, Bratislava", ktorej spracovateľmi sú ateliéry Compass Architekti a BOUDA MASÁR architekti. Tá počíta s vizuálnym prepojením protiľahlých nábreží Dunaja, reorganizáciou a rozšírením verejných priestorov o nábrežnú promenádu a pešiu lávku cez Dunaj, využitím inundačného územia ako športovo-rekreačnej zóny v prírodnom prostredí, alebo zavedením električkovej trasy do pravobrežnej časti centra mesta. CMC Petržalka v súčastnosti zahŕňa dva rozsiahle projekty - pripravované Nové Lido (JTRE) a Southbank (Penta Real Estate).

 

Na otázky o formovaní budúcej podoby zástavby na pravom brehu Dunaja, ktorý výrazne ovplyvní budúcu tvár hlavného mesta nám odpovedala Miroslava Argalášová (hlavná urbanistka projektu a spracovateľka ZaD 10) a Juraj Benetin z ateliéru Compass Architekti:

V akom stave sa nachádza projekt v súčasnosti?

Realizácia projektu Nové Lido je podmienená zmene územného plánu. Po siedmich rokoch od prerokovania UŠ táto zmena dostala vlastné ZaD s číslom 10. Momentálne prebieha do polovice septembra verejné prerokovanie, kedy môže verejnosť posielať pripomienky k ZaD 10. Sme teda v procese zmeny ÚPN, do výstavby je ešte relatívne ďaleko, no nikdy sme k tomu neboli bližšie. Po zmene ÚPN bude nasledovať zmena ÚPN-Z.


Viete pár slovami zhrnúť genézu vývoja predstáv o využití a organizácii územia (aké boli v priebehu príprav najväčšie zmeny v koncepcii, alebo vývoj názorov prebiehal lineárne a kontinuálne?).

O tom, že v tu má byť celomestské centrum a vyvrcholenie petržalskej osi hovorí už Slovenská urb. škola v polovici 20. storočia. Na základe týchto ideí spracovali Alexy, Kavan a Trnkus svoj súťažný návrh v súťaži Ideové urbanistické riešenie južného obvodu mesta Bratislava v r. 1966. Súťažou sa následne inšpiroval Stavoprojekt, ktorý v zastúpení Talaša a Chovanca spracoval koncepciu Petržalky, podľa ktorej bola nakoniec postavená. Plán Stavoprojektu zo 70. rokov zapracoval Kováčik a kol. do Smerného územného plánu Bratislavy. Používal sa od 1988 do 2007.

Dnešné predstavy o využití a organizácii územia zásadne nastolili autori platného ÚPN a ÚPN-Z z ateliéru Markrop v roku 2006. Po nadobudnutí pozemkov plánovali developeri začať s výstavbou administratívy podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie, a tak vyhlásili súťaž. Súťaž nakoniec vyhral Jakub Cígler a kol., ktorý namiesto súťažného návrhu odprezentoval prečo by nemali pokračovať vo výstavbe podľa platného ÚPN, ale namiesto toho spracovať UŠ a snažiť sa ÚPN aktualizovať. Cígler ich presvedčil, a tak bola v 2016 spracovaná a prerokovaná UŠ v dvoch variantoch, jeden z nich už sme kreslili my a ten aj pokračoval ďalej. Keď hovoríme my, myslíme Compass, Igor Marko a 2ka.

Návrh nijako zásadne nemení nastolené využitie a organizáciu, skôr ho veľmi prirodzene aktualizuje na dnešné potreby. Najväčšími zmenami sú presun námestia do centrálnej polohy oproti Štefánikovi, vypustenie obtokového ramena a nová lávka cez Dunaj. Generálne sa však dá povedať, že vývoj názorov bol skôr lineárny a kontinuálny, nadväzujúci na názory urbanistov, ktorí tu pracovali pred nami. V podrobnejších stupňoch dokumentácie do územia vojdú noví architekti a urbanisti a donesú svieže nápady, ktoré môžu mať dopady na koncepciu. To sa deje už teraz po výhre ateliéru Snohetta v súťaži Southbank

 

Ak boli zmeny - boli podstatným dôvodom modifikácií posuny v názoroch tvorivého tímu, alebo to boli zásahy a vplyvy (zmenenie východiskových podkladov) z vonkajšieho prostredia?

Ako sme povedali, vývoj bol skôr lineárny. Na druhej strane je prirodzené, že v tak dlhotrvajúcom procese prichádzali nové vstupy, či už naše vlastné alebo vonkajšie, ktoré viac či menej ovplyvnili dnešnú koncepciu.


Pracujete na projekte iba v internom tíme Compass ateliéru, alebo spolupracujete aj so spriaznenými ateliérmi (osobnosťami) z vonkajšieho prostredia?

Tím sa v poslednom čase extrémne zväčšil a bude určite rásť aj naďalej. Tvoria ho najmä odborníci na rôzne oblasti ako dopraváci, sieťari, ekológovia, zoológovia, demografi, ekonómovia, krajinári atď. Veľká časť tímu bola zložená kvôli snahe o získanie certifikácie BREEAM pre projekt Nové Lido, najmä odborníci na ekotémy a udržateľnosť. S dopravou pomáhal už v minulosti ateliér MIC z Milána, s mikromobilitou zasa holandská firma Mobycon. Zoznam je naozaj dlhý.


Kto a v akých oblastiach sa ukázal ako zaujímavý partner?

Najdôležitejším partnerom bol Jakub Cigler ako myšlienkový otec projektu. Dôležitá spolupráca sa diala aj s vodákmi v území - Martinom Mišíkom, Matúšom Janotom a Norbertom Takátsom, ktorí nám pomohli spracovať Štúdiu športovo-rekreačnej zóny Lido a nájsť optimálnu koncepciu pre riešenie nábrežia.

Veľmi nám pomohli kolegovia z firmy hydrant a NuSi, ktorí spracovali štúdiu prúdenia podzemných vôd. Naučili nás najmä o regulácii podzemných vôd v Petržalke a pracovali aj na analýze vplyvu výstavby Nového Lida na podzemné vody. Práca s tímom ekológov a zoológov z firmy Ekojet bola tiež super poučná, pracovali na analýze rastlín a živočíchov v území.

Nakoniec treba spomenúť developerov, ktorí nám prejavili veľkú dôveru tvoriť a skladať si pracovný tím. Počas tých dlhých rokov robili na projekte mnohí kvalitní ľudia z JTRE, HBReavis a Penty.

Ak by sa dalo (z pohľadu dnešného stavu rozpracovanosti) zhrnúť, čo vás najviac teší a na čo ste hrdí, a čo sa javí ešte ako otvorená problematika na ďalšiu diskusiu?


Hrdí sme asi najviac na našu trpezlivosť a vytrvalosť :-)

Teší nás najmä nádej na dokončenie plnohodnotného obojbrežného centra Bratislavy, koncepcia stará už asi celé storočie, ktorá dokáže obohatiť a posunúť hlavné mesto dopredu. Rovnako nás teší koľko sa toho učíme, či už od rôznych odborníkov alebo od samotného mesta a obstarávateliek v procese ZaD 10. Napriek naozaj náročnému a dlhému procesu z toho máme radosť a posúva nás to ako architektov-urbanistov. Samotný projekt bude prechádzať zmenami, vstúpi doňho mnoho ďalších architektov, ktorí prinesú nový vietor a otvoria nové, ale aj staré témy. No všetko sa už bude posúvať v rámci regulácie nového ÚPN a ÚPN-Z. Regulácia by mala byť nastavená tak, aby sa vedel rozvoj územia adaptovať na zmeny v meste a v spoločnosti.

 

Ako sa javí ďalšia perspektíva vývoja? (Aj z hľadiska koncepčnej, projektovej a schvaľovacej prípravy, prípadne aj z hľadiska realizačných krokov)...

Dúfajme, že po úspešnom schválení ZaD 10 nás ešte čaká veľmi podobný proces v rámci ZaD UPNZ. Následne začne výstavba jednotlivých zámerov paralelne s rozvojom mestského nábrežia. Developeri si zámery pomaly začínajú pripravovať - ako sme mohli vidieť v súťaži Southbank. Budú sa snažiť využiť medzičas, kým prebehnú všetky ZaD.


Dá sa už dnes niečo povedať aj o horizonte, kedy sa jednotlivé etapy zhmotnia vo fyzickej podobe?

Celé CMC Petržalka je projekt na niekoľko desaťročí. Je to podľa ZaD 10 približne milión m2 HPP bývania a OV. Kedy dôjde k realizácii prvých etáp závisí od dĺžky procesov zmeny UPN a UPNZ, je to ťažké odhadnúť.

 

Čím je tento projekt pre váš ateliér zaujímavý a špecifický, a čo vám práca na ňom (profesne a tvorivo) priniesla?

Dá sa povedať, že vďaka Novému Lidu máme teraz v Compasse naozajstné urbanistické oddelenie. Projekt nám priniesol ďalšie urbanistické zákazky a za pár rokov vzniklo oddelenie, ktoré tvorí momentálne 6 urbanistiek. Vytvoril nám príležitosť byť externým spracovateľom ZaD 10, čo je samo o sebe veľká škola. Učíme sa naozaj veľa o procesoch, ktoré územné plánovanie obnáša, o územnom pláne ako takom, ale aj o spolupráci a koordinácii veľkého rôznorodého tímu. 

 

Lepšiu predstavu o projekte možno nadobudnúť prostredníctvom zrozumiteľnej grafickej prílohy z verejnej prezentácie zámeru:

 

Verejná prezentácia zámeru vo formáte PDF: 

 

Videoprezentácia zmien a doplnkov 10 zemného plánu hlavného mesta SR Bratislavy:

936
Youtube

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím