Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
8. september 2023
11
20389

Otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi

Signatári vyjadrujú obavy, že pozornosť, ktorú vedenie mesta venuje adaptácii na klimatickú krízu, nevychádza z dostatočne odborných východísk.
Otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi

Otvorený list, ktorý zástupcovia*kyne odbornej i aktivistickej verejnosti adresujú primátorovi Vallovi sa dotýka tém klimatických politík mesta, transparentnosti rozhodovacích procesov a možností občianskej participácie na nich, ako i širších politík tvorby mesta v kontexte klimatickej krízy. List sa dotýka tiež konkrétnej prípadovej štúdie, ktorú predstavuje aktuálne prebiehajúci projektu Nové Lido. O jeho definitívnej podobe rozhodnú Zmeny a doplnky Územného plánu, ktoré môže verejnosť pripomienkovať do 15. septembra. List iniciovali organizátori projektu Seminár urbánnej imaginácie, ktorý sa územím bratislavského Lida na pravom brehu Dunaja, zaoberá už od roku 2019.

Kompletné znenie listu nižšie:

 

Otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi

Vážený pán primátor

ako občianky a občania, odborníci a odborníčky dlhodobo sa zaoberajúce*i rozvojom Bratislavy, jej životného prostredia či mestského plánovania sa na Vás obraciame v obave, že pozornosť, ktorú vedenie mesta venuje adaptácii na klimatickú krízu, nevychádza z dostatočne odborných východísk. Bratislava sa nachádza v oblasti, ktorá sa otepľuje dvojnásobne rýchlejšie oproti svetovému priemeru. Vlny horúčav, sucha a prívalových dažďov, ktoré obyvateľstvo mesta pravidelne zažíva, sa budú nasledujúce roky naďalej zintenzívňovať. Ak už dnes nezačneme aktívne meniť naše správanie, a to nielen na úrovni jednotlivcov a jednotlivkýň, ale predovšetkým na úrovni celého mesta, smerujeme ku klimatickému kolapsu. Na tom sa zhodujú vedkyne a vedci, ale aj mnohí politici a političky vrátane predstaviteľstva OSN.

Vieme, že ani Vy tieto skutočnosti neberiete na ľahkú váhu, čo potvrdzuje napríklad Plán Bratislava, ako aj to, že mesto pristúpilo k iniciatíve dohovoru primátorov a starostov Mayors Adapt, či to, že Bratislava je súčasťou medzinárodnej iniciatívy EU Missions: 100 climate-neutral and smart cities. V rámci nej sa mesto zaviazalo k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2030. Máme teda necelých sedem rokov! So znepokojením však vnímame zverejňované informácie na webových stránkach hlavného mesta, ktoré sú skôr pôsobivými sloganmi a všeobecne formulovanými sľubmi bez konkrétnych politík a návrhov riešení smerujúcich k zníženiu environmentálnej záťaže mesta. Javí sa nám, že politika Bratislavy je v tejto oblasti netransparentná, mesto nezverejňuje údaje o produkcii skleníkových plynov, o očakávaných a skutočných účinkoch a efektivite prijímaných opatrení realizovaných z verejných zdrojov či o tom, ako tieto opatrenia prispievajú k napĺňaniu cieľov, ku ktorým sa Bratislava zaviazala.

V tejto súvislosti si dovoľujeme obrátiť sa na Vás s niekoľkými návrhmi a požiadavkami.

I. Vypracovanie a zverejnenie klimatického, hydrologického a biologického auditu

Potrebujeme poznať reálnu situáciu týkajúcu sa klimatických podmienok na území Bratislavy, ako i kvalitu životného prostredia. Je potrebné exaktne stanoviť, koľko CO₂ vyprodukujú jednotlivé sektory hospodárstva (doprava, priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, energetika, odpadové hospodárstvo atď.), identifikovať, aký je reálny potenciál znižovania emisií v týchto sektoroch a následne navrhnúť efektívne opatrenia. Ako odborníci, odborníčky a obyvateľstvo si myslíme, že bez exaktných dát a dôkladného poznania situácie, posúdenia všetkých politík a zámerov týkajúcich sa územia mesta, nemôže Bratislava vytvoriť a implementovať dôveryhodný plán dekarbonizácie.

Vedkyne a odborníci už v súčasnosti disponujú množstvom poznatkov, ktoré môžu byť v tomto ohľadne kľúčové a vysoko prínosné. Vďaka nim už teraz vieme, kde sú v Bratislave ostrovy chladu a kde sa naopak stupňuje prehrievanie. S pomocou vedcov a vedkýň dokážeme okrem iného vytvoriť model prúdenia podzemných vôd a smerovania chemického znečistenia, ktoré je dedičstvom priemyselnej éry, dopravných tokov a modal splitu dopravných výkonov a ich vplyvu na čistotu ovzdušia. Takisto vieme určiť, kde sa hromadí voda a príčinu záplav pri extrémnych zrážkach. Poznáme lokácie najvzácnejších biotopov, útočiská ekologickej a krajinnej pestrosti či biodiverzity, ktorých strata bude prehlbovať našu zraniteľnosť - a to tak voči klimatickej zmene, ako i voči potenciálnym pandémiám a podobne.

Za uplynulé dekády postsocialistickej transformácie mesto výrazne znížilo svoju environmentálne škodlivú priemyselnú produkciu, a tým aj emisie skleníkových plynov priamo na svojom území. No nič sa nezmenilo na tom, že jedným z najdôležitejších ťahúňov ekonomickej produktivity Bratislavy je rafinéria a výroba automobilov so spaľovacími motormi, čo nie je kompatibilné s bezuhlíkovou budúcnosťou mesta. Zefektívňuje sa aj šetrenie energiami v oblasti bývania, a to vďaka rozsiahlemu zatepľovaniu bytového fondu. Mesto však neprodukuje CO₂ len na svojom území, zároveň sa priamo podieľa na aktivitách, ktorých následkom je otepľovanie celej planéty. Toky tovarov, energií, osôb a materiálov, ktoré doň alebo z neho smerujú, nemožno izolovať od pohybov na globálnej úrovni. Za prudkým nárastom externej uhlíkovej stopy stojí do veľkej miery nesprávne nasmerovaný stavebný boom. Nielen výber stavebných materiálov, ale hlavne zlá regulácia funkčnej a hmotovo-priestorovej štruktúry bez adekvátnej udržateľnej dopravnej obsluhy prispievajú významnou mierou k rapídnemu nárastu uhlíkovej stopy mesta a skleníkovému efektu.

Pravobrežná časť brehu Dunaja v extraviláne a čiastočne aj intraviláne Bratislavy predstavuje posledné územie s relatívne pôvodnou, nezastavanou krajinou v inundačnom priestore rieky. Aj napriek realizovaným protipovodňovým opatreniam je v blízkej budúcnosti reálna hrozba povodní, ktoré by presiahli “storočný” objem vody v Dunaji, ako napr. v júni 2013. Na rozdiel od blízkej Viedne a Budapešti nie je v Bratislave tok rieky rozdelený medzi najmenej dve vetvy a v prípade povodne sa musí objem vody “zmestiť” do existujúcich brehov. Pravobrežie dosiaľ dokázalo povodňový stav čiastočne eliminovať do nezastavanej časti mesta. Z hľadiska protipovodňovej ochrany je potrebné túto funkciu plne zachovať a nestavať v území ďalšie prekážky. Je preto potrebné vypracovať štúdiu vplyvu predpokladanej zastavanosti na bezpečnosť mesta pri povodniach.

Pravobrežná časť Dunaja predstavuje tiež jeden z posledných koridorov priesaku dunajskej vody do hydrogeologických štruktúr podzemných vôd Žitného ostrova v jeho hornej časti. Nie je zrejmé, ako základy stavieb projektu Nové Lido ovplyvnia priesaky a do akej miery obmedzia dopĺňanie podzemných vôd neďalekých vodných zdrojov. Je preto potrebné vypracovať model prúdenia podzemných vôd a jeho zmien pod vplyvom výstavby na pravom brehu Dunaja. V rámci zachovania priesakov a prúdenia vody vo zvyšku pôvodnej ramennej sústavy je potrebné dodržať deklarované sprietočnenie Ovsišťského ramena a zlepšenie jeho prevzdušnenia.

Mali by sme zvážiť, či cena za budovanie ďalších výškových objektov, extenzívnej dopravnej infraštruktúry, rozvoj na úkor poľnohospodárskej pôdy namiesto využívania hnedých plôch v meste a neefektívnu spotrebu vody nie je privysoká. Aby sme ju dokázali vyhodnotiť, potrebujeme využiť metodiky, ktoré umožnia exaktne kvantifikovať environmentálne dopady realizovaných rozvojových zámerov v meste vrátane jeho vlastných intervencií a investícií.

Žiadame preto otvorenú a transparentnú diskusiu a stanovenie jasných krokov, politík a metodík, prostredníctvom ktorých bude mesto postupovať, aby do roku 2030 dosiahlo klimatickú neutralitu.

II. Dodržiavanie transparentnosti a demokratickej participácie obyvateľstva na schvaľovacích procesoch

V uplynulých mesiacoch slovenský parlament - napriek nesúhlasu odbornej verejnosti, aktivistiek a aktivistov i prezidentky - schválil viacero noviel, ktoré obmedzia právo odbornej i širokej verejnosti vstupovať do rozhodovania o mestskom plánovaní či o dopadoch projektov na životné prostredie.

Veríme, že Vy, Vaši kolegovia a kolegyne vo vedení mesta nezastávate tieto autoritárske snahy o obmedzenie demokratickej participácie obyvateľstva na správe vecí verejných. Že neuprednostňujete záujmy veľkých investorov či developerov pred kvalitou života obyvateľstva Bratislavy. Viaceré nedávne rozhodnutia Magistrátu však našu dôveru nabúravajú. Jedným z markantných príkladov je Memorandum o porozumení a spoločnom postupe (ďalej len „Memorandum“), ktoré mesto uzavrelo so spoločnosťami Popper Capital s.r.o. a South Bank s.r.o., za ktorými stoja finančné skupiny J&T a Penta. Toto Memorandum a s ním súvisiace aktuálne prerokúvané zmeny a doplnky Územného plánu Bratislavy poukazujú na to, že súčasné vedenie mesta pokračuje v predošlej deregulácii plánovania v prospech súkromného sektora a v netransparentnom rozhodovaní, čo priamo deklaruje Memorandum v bode 1.5.:

„...akékoľvek informácie, analýzy, záznamy, kompilácie, štúdie, správy, dokumenty alebo iné materiály týkajúce sa zmien územno-plánovacej dokumentácie, ktoré investor 1 a investor 2 získajú od hlavného mesta v súvislosti so zmenou územno-plánovacej dokumentácie, či už v písomnej alebo v akejkoľvek inej podobe, ktoré nie sú verejne dostupné, sú dôvernými informáciami a môžu podliehať ochrane duševného vlastníctva.“ Dôvernou informáciou je aj Urbanistická štúdia zóny časti celomestského centra v mestskej časti Petržalka obstaraná investorom, ktorá je podkladom k aktualizácii územno-plánovacích dokumentov.

Ak budú prijaté aktuálne prerokúvané Zmeny a doplnky k Územnému plánu Bratislavy, budú investori de facto projektovať výstavbu v území na základe štúdie utajenej verejnosti. Ako sa uvádza v Memorande, bod 1.2.: „V období od schválenia aktualizácie územného plánu hlavného mesta do schválenia aktualizácie územného plánu zóny bude mať pre povoľovanie stavieb prednosť územný plán hlavného mesta pred v súčasnosti platným územným plánom zóny“. Zopakuje sa tak precedens, ktorý vznikol už na ľavom brehu Dunaja, v takzvanom „down-towne“, kde bol územný plán zóny Chalúpkova schválený až v roku 2018, teda v čase, keď už veľká časť objektov stála, alebo mala stavebné povolenie. Odborná, ako aj široká verejnosť tak boli vylúčené z participácie na komplexnom plánovaní tejto štvrte. Obávame sa, že súčasné dohody o spolupráci mesta s investormi smerujú k rovnakému scenáru.

Memorandum zároveň deklaruje zámer realizovať konkrétne kroky, ktoré priamo ohrozujú biotop lužných lesov a krajinu na pravom brehu Dunaja. Tie predstavujú biokoridor medzinárodného významu a sú v priamom rozpore s ideou Národného parku Podunajsko, ku ktorej sa mesto jednoznačne prihlásilo v Pláne Bratislava.

Uvádzame niektoré konkrétne príklady: Oceňujeme plán zrušiť obtokový kanál v inundačnom území ako dôležitý faktor v zachovaní nábrežných lužných lesov. Navrhovaná lávka spájajúca brehy Dunaja v profile Lodenica - Eurovea je však po funkčnej stránke vzhľadom na blízkosť dvoch mostov zbytočná a spolu s novým umiestnením centrálneho námestia ako pendanta oproti Námestiu M. R. Štefánika a Národného divadla v zóne Pribinova má potenciál narušiť ekologickú kontinuitu a posilniť denaturalizáciu pravobrežného dunajského biokoridoru.

Rovnako nás znepokojuje aj plán vybudovať športovo-rekreačný prístav v území. Prispeje ku komercializácii priestoru a k postupnému vytesneniu nízkoprahovej rekreácie z územia, ktorá je pre túto časť nábrežia charakteristická. V tomto kontexte považujeme za zavádzajúce tvrdenie Memoranda, že na pravom brehu má vzniknúť 800 metrov významných verejne dostupných plôch nábrežia: Tie tam existujú už dnes.

Žiadame o sprístupnenie urbanistickej štúdie, ktorá má byť východiskom premeny územia Lida.

Žiadame o zachovanie medzinárodne významného biokoridoru na pravom brehu Dunaja v jeho súčasnom rozsahu bez akýchkoľvek rušivých zásahov ohrozujúcich jeho kontinuitu a biologickú, krajinnoekologickú i psychohygienickú hodnotu.

Žiadame, aby sa mesto začalo aktívne zasadzovať za vyhlásenie Národného parku Podunajsko v duchu záväzku z Plánu Bratislava.

III. Politiky bývania, verejný záujem tvorby mesta

Oceňujeme, že dostupnosť bývania je jednou z priorít mestských politík tak, ako to definuje napr. dokument Koncepcia mestskej bytovej politiky 2020 - 2030. Bližší pohľad na vyjednávacie stratégie mesta v prípade projektu Nové Lido však náš optimizmus narúša. Budovanie nových bytových kapacít totiž nemusí znamenať zvyšovanie dostupnosti bývania, najmä ak ide o nadštandardné a investičné bytové jednotky.

V Memorande o spolupráci (body 6.1 a 6.2) sa uvádza, že urbanistická štúdia vypracovaná investormi počíta s navýšením objemov hrubých podlažných plôch zástavby v urbanistickej štúdii zo 717 849 m2 hrubých podlažných plôch zaregulovaných v územnom pláne zóny na 959 854 m2. To predstavuje nárast hrubých podlažných plôch o 33,7 %. Za takúto aktualizáciu územného plánu a územného plánu zóny a tiež za výmenu pozemkov na území, poskytnú investori mestu 7 828 m2 hrubých podlažných plôch. V Memorande sa však takisto uvádza, že v prípade schválenia ďalšej (inej) aktualizácie územno-plánovacej dokumentácie, ktorá by zmenila spôsob a/alebo znížila intenzitu využívania územia na bývanie, občiansku či inú vybavenosť, nárok hlavného mesta na nadobudnutie plôch bytov bude pomerne znížený, respektíve zanikne. Bod 6.3 Memoranda uvádza, že po vzájomnej dohode môže byť plnenie zabezpečené aj inou formou, napríklad nekomerčnou občianskou vybavenosťou alebo verejnoprospešnou stavbou.

Takéto znenie je mimoriadne vágne, čím investorom umožňuje odstúpiť od stanovených záväzkov bez akéhokoľvek postihu. Takisto za problematickú považujeme plánovanú výmenu pozemkov, ktorá dáva investorom ako vlastníkom stavebných parciel výhodnú pozíciu a mestu prenecháva len pozemky s ťarchou infraštruktúry či verejných priestorov. Investori tak budú vlastniť pozemky, z ktorých je možné generovať zisk, kým mestu zostávajú pozemky, ktoré vyžadujú údržbu, starostlivosť a náklady s tým spojené.

Pán primátor, za zatvorenými dverami ste tak rozhodli o premene priestoru, ktorý je v súčasnosti jedným z najväčších ostrovov chladu, útočiskom biodiverzity v centre mesta, ale aj nízkoprahovej rekreácie pre široké vrstvy obyvateľstva. Pritom ide o unikátne územie a verejný priestor, ktorý by nemal byť primárne využitý na extrahovanie špekulatívnych ziskov pre finančné skupiny, navyše ak je významná časť tohto územia stále vo vlastníctve mesta. Lido je pre nás prípadovou štúdiou toho, akým smerom sa budú uberať politiky mesta v kontexte stále extrémnejších klimatických podmienok a na koho strane bude mesto stáť.

Existujú pritom štrukturálne opatrenia a príklady dobrej praxe, prostredníctvom ktorých môžu samosprávy pri vytváraní mesta založenom na spolupráci so súkromnými developermi či s medzinárodnými finančnými investormi hájiť verejný záujem. Patrí medzi ne napríklad progresívne zdaňovanie prázdnych nehnuteľností v Paríži, ktoré môže byť čiastočným riešením bytovej krízy, alebo regulácie zaväzujúce investorov budovať dostupné bývanie. Ďalším príkladom je Erbbaurecht - právo stavby -, ktoré využívajú v Nemecku alebo Švajčiarsku a znamená, že samospráva pozemky developerom neodpredáva, ale poskytuje im právo na nich stavať, pričom po uplynutí určitého času si ich môže nárokovať späť. Samosprávy tak v dlhodobom horizonte nestrácajú možnosť rozhodovať o pozemkoch vo verejnom vlastníctve a profitujú z nárastu hodnoty pozemkov, ktoré sú dnes kľúčovou komoditou. Obyvateľstvo švajčiarskeho meste Bazilej si v roku 2016 v referende dokonca odhlasovalo úplný zákaz predaja verejných pozemkov a poverilo samosprávu získaním ďalších. Verejný záujem v rámci tvorby miest je dnes bez zavádzania podobných regulácií nemysliteľný. V opačnom prípade budú z rozvoja mesta profitovať predovšetkým finančné skupiny, turisti a majitelia nadštandardných, ale potenciálne prázdnych bytov.

Žiadame o zadefinovanie regulačných a iných opatrení, prostredníctvom ktorých bude uplatnený verejný záujem mestského rozvoja. Žiadame o špecifikáciu toho, čo sa pod pojmom verejný záujem myslí a kto má z neho profitovať.

Žiadame, aby sa pri rozhodovaní o konkrétnom území brala do úvahy vždy prioritne jeho kompenzačná a mitigačná úloha vo vzťahu ku klíme a prírode.

Žiadame, aby bratislavského Lida v budúcnosti plnilo v prvom rade funkciu verejného priestoru vrátane športovo-rekreačných funkcií, ktoré plnilo v minulosti, čím by sa mesto a developeri aspoň čiastočne rehabilitovali za to, čo Bratislavčanom a Bratislavčankám v uplynulých desaťročiach vzali.

Vážený pán primátor, žiadame Vás preto o prijatie a prediskutovanie našich požiadaviek a návrhov.

 

Iniciátori*ky:

  • PhDr. Ivana Rumanová, Mgr. Peter Szalay, PhD. (Seminár urbánnej imaginácie)
  • Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (Slovenský ochranársky snem, ZO SZOPK č. 6)


Ak máte záujem pridať sa k signatárom*kam otvoreného listu, môžete tak urobiť na tomto linku


Signatári*ky:

  • Samuel Achberger MSc (humánny geograf)
  • Sabina Barborjak (predsedníčka OZ Hrad – Slavín)
  • Mgr. art. Ing. arch. Jana Benková (architektka)
  • Ing. Dušan Bevilaqua, PhD. (STUŽ/SR)
  • Ing. Eva Dvončová (expertka na správu majetku štátu, krajinná architektka)
  • Prof. Maroš Finka, M.Arch., PhD. (Centrum priestorových a technických štúdií CPTS)
  • Ing. Juraj Flamik (pamiatkar, Nadace Partnerství)
  • DI Adam Gajdoš (architekt)
  • Doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc. (vedec roka 2015, SAV)
  • Mgr. Lýdia Grešáková, MgA. Viktória Mravčáková, Ing. arch., Ing. Katarína Onderková, Mgr. et Mgr. Zuzana Révészová Ph.D., Ing. arch. Kristina Roman (SPOLKA)
  • Ing. Fero Guldan (výtvarník, aktivista, ambasádor životného prostredia)
  • Mgr. Zuzana Homolová (hudobníčka, ambasádorka životného prostredia)
  • Mgr. Art. Jakub Huba, PhD. (reštaurátor, pedagóg, aktivista)
  • Ing. Zuzana Hudeková, PhD. (dendrologička)
  • Ing. arch. Boris Hochel (pamiatkar, komunálny politik)
  • Mgr. Tomáš Hulík (Slovenský ochranársky snem)
  • Prof. RNDr. Vladimír Ira, CSc. (Geografický ústav SAV, v. v. i., STUŽ/SR)
  • Mgr. Gabriela Kalašová (Slovenský ochranársky snem)
  • Ing. Karol Kaliský (lesník-ekológ)
  • Ing. Ľubica Kolková (býv. komunálna politička)
  • Prof. RNDr. Mária Kozová, CSc. (krajinná ekologička)
  • RNDr. Ľubica Krištofová (Slovenský ochranársky snem)
  • Ing. arch. Jaro Krobot (architekt)
  • PhDr. Zuzana Kusá, CSc. (Sociologický ústav SAV, v. v. i.)
  • Ing. arch. Tatiana Kuva, Ing. arch. Kristína Tomanová (architektky, Magazín Koncept)
  • Doc. RNDr. Ján Lacika, PhD. (STUŽ/SR)
  • Prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc. (STUŽ/SR, SAV, v. v. i.)
  • RNDr. Ján Madarás, PhD. (Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.)
  • Mgr. Eliška Mazalanová, PhD. (Seminár urbánnej imaginácie)
  • Ing. Klaudia Medalová (OZ Biospotrebiteľ)
  • Mgr. Richard Medal (komunálny politik)
  • Prof. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková (Fakulta architektúry a dizajnu STU)
  • Prof. Mgr. Art. Juraj Nvota (Slovenský ochranársky snem, ambasádor životného prostredia )
  • Soňa Párnická (iniciátorka vzniku OI Občianskej za zachovanie životného prostredia v Starom Meste)
  • doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD. (Ústav ekologickej a experimentálnej architektúry FA STU)
  • Mgr. Andrej Popovič (lektor ochrany prírody)
  • Ing. arch. Liana Rosinová, PhD. (architektka, teoretička architektúry)
  • Mgr. Marek Semelbauer, PhD. (Ústav zoológie SAV, v. v. i.)
  • Mgr. Natália Shovkoplias (Citenergo)
  • Mgr. Lucia Szabová (klimatická aktivistka)
  • RNDr. Jaromír Šíbl (environmentalista, BROZ)
  • Mgr. Pavel Šremer (podpredseda STUŽ/ČR a býv. poradca prezidenta Havla)
  • Mgr. Pavel Šuška, PhD. (Geografický ústav SAV, v. v. i.)
  • Ivor Švihran (M_P_ BA, sprievodca a popularizátor histórie Bratislavy)
  • Ing. Ľubica Trubíniová ( ochranarka, obcianska aktivistka )
  • Mgr. Marcel Zajac (Centrum pre filantropiu)
  • Pavol Ziman (Slovenský ochranársky snem)
  • Lea Zimanová (aktivistka)
  • Bratislava Otvorene
  • CEEV Živica
  • Feministická vzdelávacia a publikačná organizácia ASPEKT
  • Klimatický kolektív Bod obratu
  • Spolok LIGHT*
  • Znepokojené matky
  • Redakcia mesačníka Kapitál

 

Poloha na mape

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím