Správa o slovenskej architektúre

Kvalitná a konštruktívna kritika súčasnej architektonickej situácie na Slovensku. Vo svete, kde mienku verejnosti formuje nekritická propagácia komerčných záujmov je prezentovaná publikácia viac než vítaným príspevkom. 

Ako píše v editoriáli Henrieta Moravčíková: "Reflexia aktuálneho architektonického diania nadobudla v ostatných rokoch nové podoby. Zatiaľ čo v minulosti plnili túto úlohu najmä architektonické časopisy či ročenky architektúry, dnes sú najvitálnejšími nástrojmi šírenia informácií o novinkách na architektonickej scéne internetové portály a sociálne siete... ...nebývalo zrýchlili proces komunikácie existujúceho diela smerom k verejnosti, nedokážu však v plnej miere uchopiť dopyt po kritickej reflexii. Tento vývoj v koncentrovanej podobe absolvoval aj kolektív tejto publikácie... Presvedčili sme sa, že žánru ročenky sa lepšie darí tam, kde má dlhodobú tradíciu. Siahli sme preto po žánri správy, ktorá je blízka nášmu akademickému prostrediu a širokej verejnosti"

Takmer tristostranová Správa o slovenskej architektúre vznikla na pôde Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV. Členovia a členky tohto výskumného tímu, Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Laura Krišteková, Monika Bočková a Gabriela Smetanová, sa tentoraz sústredili na celostné hodnotenie architektonickej scény na Slovensku v rokoch 2020 až 2022. 

Kniha formou pútavých esejí zaznamenáva hlavné trendy v súčasnej architektúre a diela, ktoré ich ilustrujú. Autori venujú pozornosť širšiemu spoločenskému kontextu architektúry. Zvláštnu pozornosť pritom venovali otázkam verejného záujmu, či už v oblasti environmentálnych otázok, alebo otázok verejného priestoru, verejných budov, či mestského prostredia - ale aj historického kultúrneho dedičstva.

Kniha voľne nadväzuje na sériu publikácií Ročenka slovenskej architektúry.

Cieľom knihy Správa o slovenskej architektúre je identifikovať a vysvetliť verejnosti procesy a javy, ktoré tvoria a ovplyvňujú architektúru Slovenska, a zároveň upozorniť na jej význam pre životy nás všetkých.

Obsah:

Editoriál
Henrieta Moravčíková

Architektúra na Slovensku 2020 - 2022:

• Bývanie pre všetkých
• Individuálne formy bývania
• Verejné a “verejné”
• Úkazy a prízraky pamiatkovej ochrany
• Potenciál krízy

Henrieta Moravčíková
Katarína Haberlandová
Laura Krišteková
Peter Szalay
Monika Bočková
Gabriela Smetanová

V snahe sprostredkovať fundovaný, názorovo i žánrovo bohatý pohľad na architektonickú scénu do kolektívu prizvali autori aj expertov mimo akademického prostredia. Architekt a riaditeľ Spoločnosti Jaromíra Krejcara Martin Zaiček priblížil aktuálne dianie okolo sanatória Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, architektka Mária Novotná sa zamerala na procesy, ktoré vyvrcholili koncentrovaným odporom proti výstavbe v Demänovskej doline, spisovateľ Silvester Lavrík komentoval proces politizácie slovenského verejného priestoru a historička architektúry Lina Degtyaryova z Užhorodu poskytla autentické svedectvo o architektonickom dedičstve Ukrajiny konfrontovanom so zničujúcou vojenskou agresiou Ruska.

Demänovská dolina v zajatí turistického priemyslu
Mária Novotná

Esej predstavuje exkurz do histórie stavebného vývoja na úpätí svahov Nízkych Tatier. Od počiatočných diel s kvalitami a identitou architektúry v podhorskom prostredí až po súčasný nekoncepčný development, ktorý prispieva k premene prírodného prostredia na "perifériu mestského života". 

"Kvalita architektúry ubúda priamoúmerne strate pôvodnej prírodnej krajiny. V priebehu 20. storočia bola Demänovská dolina miestom, kde sa formovala architektúra medzinárodného významu a mnohokrát aj výnimočnej kvality... Horské prostredie sa napĺňa atrakciami, akoby sama prírod už nestačila... Súčasná stavebná činnosť podlieha skôr trendom než kvalitám. Materiálové vyhotovenie klame drevodekorom a imitáciou kameňa. Dispozície kopírujú súčasné mestské bývanie aj s metropolitnými cenami...."

"Our clients are the most valuable thing we have."
Pseudooživovanie miest cez development na príklade bratislavského Lida
Ivana Rumanová
Peter Szalay

Územie medzi sídliskom Petržalka, Dunajom, Starým a Prístavným mostom čaká v najbližších rokoch výrazná premena. Cestou však podľa autorov nie je "transformácia vágnych terénov na vyťažiteľné, sterilné ne-miesta..." Rovnako ako generické zmnožovanie multifunkčných štvrtí a klonovanie developerských projektov "starchitektonických" ateliérov, ktoré zámerom prepožičiavajú auru svetovosti a legitimity.

Posledná fáza desaťročnej snahy o záchranu klenotu architektúry modernizmu na Slovensku?
Martin Zaiček

Martin Zaiček píše o vízii zachovania pôvodnej funkcie liečebného domu Machnáč. Rovnako ako o snahách a aktivizme, smerujúcim k zámeru vyvlastnenia, ktoré ešte stále môže zabrániť schátraniu významného diela Jaromíra Krejcara.

Je verejné ozaj verejné? Alebo ako postsocialistická transformácia ovplyvnila chápanie verejného záujmu, verejného priestoru aj verejných budov
Henrieta Moravčíková

Text Henriety Moravčíkovej sa zaoberá osudom kultúrnych stánkov a športových areálov z druhej polovice 20. storočia. Analyzuje východiská súčasného stavu, nastavuje zrkadlo nelichotivej realite (napríklad nahradenie pôvodnej substancie investičnými bytmi a priestormi pre obchod a administratívu ako v prípade PKO či Istropolisu), a zaoberá sa aj ukážkovými príkladmi zodpovedného investovania do verejných budov a priestorov. 

Pamätníky a pamäť
Silvester Lavrík

"Prax ukazuje, že lepšie dopadli príklady, ktoré emóciu pátos a monumentalizujúce proporcie zvládli v súlade s estetickými kritériami doby vzniku pamätníka. Možno aj za cenu, že rezignovali na jeho okázalosť a vypreparovanú dekoratívnosť. Pokročili od sochársko-architektonického konceptu ku koncepcii ťažiacej zo zvýšenej citlivosti na urbanisticko-environmentalistické funkcie monumentu"

Ukrajinská architektúra pod ruským útokom
Lina Degtyaryova

Zničené a poškodené ukrajinské mesta. Aj tie ďaleko od frontovej línie. Sochy a pomníky zahalené v plášťoch, obložené vrecami s pieskom, alebo zakryté lešením. Vitrážové okná v kostoloch skryté pod preglejkou a plechmi... Čo bude ďalej?