"Spojená Bratislava" prezentácia zámeru

Pre bližšie predstavenie tejto intenzívne diskutovanej témy prinášame článok, v ktorom Adrian Gubčo na portáli YIMBY prezentuje developerský zámer (doplňujúci názor nájdete tu):

Developer svoje predstavy v tejto oblasti zhrnul do projektu pod názvom "Spojená Bratislava" s cieľom priblížiť mesto k Dunaju a dať mu nové centrum. Postupne sa tak odhaľuje stále viac informácii o tejto veľkolepej vízii.

Predstavením koncepcie Spojená Bratislava nadviazal developer na úspech informačnej kampane k pripravovanému zámeru Nové Lido, ktorý bol prijatý na bratislavské pomery a v kontexte iných projektov spoločnosti relatívne dobre. Autori kampane sa podujali na neľahkú úlohu: nielen predstaviť projekt, ale aj objasniť, čo sú základné ingrediencie dobrého mesta a prečo sa v prípade Nového Lida rozhodli postupovať daným spôsobom. V tejto súvislosti J&T Real Estate spustilo podobný magazín, v ktorom informuje aj o ostatných projektoch v území. Aké novinky prinášajú obidve stránky?

Nové Lido

Architekti, pripravujúci novú mestskú štvrť na pravom brehu Dunaja, teda Compass Architekti, Jakub Cigler Architekti a Marko&Placemakers, ju pojali ako multifunkčnú urbanistickú štruktúru, založenú na piatich kľúčových verejných priestranstvách, tzv. superpriestoroch. Po predstavení prvého z nich, nábrežného parku, sa pristúpilo aj k odhaleniu ďalších dvoch: centrálneho námestia a centrálneho parku. Zatiaľ nie sú známe bližšie detaily k mestskému bulváru a office parku.

V prípade námestia, cieľom je vytvorenie veľkého stretávacieho priestoru, ktorý bude mať kultúrny, spoločenský a oddychový charakter a bude prepájať jednotlivé parky v rámci novej štvrte. Námestie bude pozostávať z viacerých častí, z ktorých každá bude poskytovať rozličné možnosti programu, od konania kultúrno-spoločenských akcií, cez relax v zeleni až po vychutnávanie si výhľadov na Hrad a ľavý breh Dunaja, keďže námestie má poskytovať viacero zaujímavých priehľadov a vznikne v línii Námestia M.R.Štefánika pred Slovenským národným divadlom. Architekti si predstavujú, že na južnej strane námestia by zároveň mala vzniknúť ikonická budova verejného a kultúrno-spoločenského charakteru, hoci ešte nie je bližšie definovaná, aká inštitúcia by to naozaj mala byť. Priestor by mal byť podľa autorov živý po celý deň a vďaka svojej kvalite sa stať významným prvkom v tvorbe pozitívneho imidžu mesta.

Centrálny park bude po nábrežnom parku ďalšou výraznou zelenou plochou v Novom Lide, bude si však zachovávať formálnejší a upravenejší charakter. Má zároveň nadviazať na Sad Janka Kráľa a byť ďalším významným relaxačným bodom, špecifický členením na "funkčné izby", ktorých zmysel naplnia až užívatelia a okolití obyvatelia - napríklad, či tu bude amfiteáter, bazén, promenáda a i. Opäť tak má ísť o aktívne využívaný spoločenský bod, umožňujúci okrem oddychu aj kultúrne a športové vyžitie či verejné zhromaždenia. Prepojenie so Sadom Janka Kráľa má byť zabezpečené vytvorením akéhosi vyvýšeného námestíčka v kontakte s existujúcou električkovou zastávkou, odkiaľ sa má schádzať priamo do zeleného parku. Zeleň zároveň vytvorí prepojenie medzi vonkajším a otvoreným priestorom a intímnejším priestorom vnútroblokov. Na východnom okraji parku architekti navrhujú jeho scénické vyvýšenie v dotyku s plánovanou výškovou dominantou Nového Lida, administratívnymi vežami Alfa Park.

Nové Lido takýmto spôsobom opatrne prezrádza aj to, ako bude vyzerať jeho zástavba. Je zrejmé, že sa bude realizovať pomerne rozsiahla výstavba nových budov, vrátane výškových dominánt, ktoré budú lokalizované prevažne v kontakte s dopravnými líniami, ktoré územie oddeľujú od zvyšku Petržalky. Vnútri zóny sa budú nachádzať predovšetkým nižšie domy vo forme blokovej zástavby. Developeri projektu, ku ktorým patrí nielen J&T Real Estate, ale aj HB Reavis, by už pomaly mohli spustiť aj ďalšiu fázu komunikácie, kde by predstavili konkrétnejšie projekty aj komerčných častí celého zámeru. Ak však neupustia z ambicióznosti, ktorá je v magazíne Nového Lida teraz prezentovaná, a slová neostanú len slovami (pozri nižšie), Bratislava sa dočká naozaj atraktívneho rozšírenia moderného centra mesta.

Električková trať

Pre celú koncepciu Spojenej Bratislavy je zásadné dopravné prepojenie prostredníctvom nosného systému mestskej hromadnej dopravy, teda električkou, keďže zóna, v ktorej jednotlivé projekty vyrastú, už teraz čelia dopravným problémom, a to sa ešte nedobudovali mnohé rozsiahle investičné zámery. Situáciu objasňuje P. Pelikán, výkonný riaditeľ J&T Real Estate: „Prudko sa rozvíjajúce územie v zónach Čulenova, Pribinova aj Nové Lido na petržalskej strane prinesie prirodzene v blízkej budúcnosti zvýšené nároky na dopravnú obslužnosť. Pre lepšiu predstavu, hovoríme o území s viac ako 91 000 zamestnancami a cez 17 000 rezidentmi, a nemožno zabudnúť ani na rastúcu návštevnosť – naše prepočty hovoria až o takmer 100 000 návštevníkoch nového centra denne. Dopravnú obslužnosť takéhoto územia nemožno riešiť rozvojom automobilovej dopravy."

Developer z tohto dôvodu predstavil plán vybudovať električkovú trať, ktorá by začínala v Novom Lide, využila existujúce koľaje na Starom moste a cez Euroveu a Košickú ulicu by pokračovala do Ružinova, kde by sa napojila na existujúcu Ružinovskú radiálu. Celková dĺžka nových tratí by mala byť približne 4,2 kilometra, vybudovaných by malo byť osem zastávok a trať by v budúcnosti mala vytvoriť podmienky pre napojenie na Vrakuňu či Podunajské Biskupice, keďže developer načrtol víziu trate po Prístavnej ulici. Celkové náklady, teda približne 60 miliónov eur, je pripravený znášať sám, v závislosti od úspešnosti povoľovania by v ideálnom prípade realizácia mala začať už o dva roky s tým, že by trvala ďalšie dva. Spoločnosť už údajne projekt predložila na mesto na posúdenie investičného zámeru.

Ak by sa danú trať podarilo skutočne zrealizovať, išlo by jednoznačne o zásadné skvalitnenie dopravnej obsluhy nového centra mesta, ktoré by sa lepšie prepojilo aj na ostatné časti Bratislavy. J&T Real Estate danú trať však zároveň využíva ako argument, prečo by mal obdržať status významnej investície, ktorý by znamenal zásadné zjednodušenie povoľovania projektov v rámci konceptu Spojenej Bratislavy, tým však aj čiastočne obmedzil možnosti mesta kontrolovať formu budúcej výstavby, ale aj odstránil povinnosť platiť tzv. Poplatok za rozvoj. JTRE deklarovalo napriek tomu trať vybudovať aj v prípade, že by Status významnej investície neobdržalo.

Klingerka

Vyššie zverejnený zákres novej električkovej trate obsahuje vizualizácie viacerých projektov J&T Real Estate, vrátane niekoľkých ešte nepredstavených. Jednou z nich je aj vizualizácia Klingerky II, teda zástavby na pozemku, ktorého sa spoločnosť nedávno stala majiteľom. Hoci nie sú známe žiadne bližšie informácie, z vizualizácie a zákresu je zrejmé, že vznikne jeden z najväčších rezidenčných projektov v Bratislave, v rámci ktorého sa vybudujú minimálne tri výškové budovy. Plán očividne počíta s vytvorením (pešieho) pokračovania Valchárskej ulice, ktorá sa bude priamo na pozemku Klingerky otvárať do rozsiahleho vnútrobloku v severojužnom smere. V kontakte s nízkopodlažnou zástavbou pôvodnej Klingerovej kolónie vzniknú nižšie bloky. Akékoľvek čísla či dátumy sú neznáme, možno však predpokladať, že pôjde počet bytov dosiahne štvorcifernú sumu a celkovo sa bude projekt realizovať po etapách.

Čo sa týka prvej časti Klingerky, ktorá pozostáva z 36-podlažnej rezidenčnej veže s 380 bytmi a 11-podlažnej administratívnej veže s 10-tisíc metrami štvorcovými kancelárskych plôch, developer avizoval spustenie výstavby projektu už koncom tohto roka. Komplex však doteraz nemá platné stavebné povolenie a územné rozhodnutie je napádané nespokojnými obyvateľmi, no napríklad aj spoločnosťou Twin City, za ktorou stojí developer HB Reavis. Je teda otázne, či sa výstavba začne v pôvodne proklamovanom termíne.

Eurovea

Hoci rozšírenie Eurovey je kľúčovým projektom v celom koncepte Spojenej Bratislavy, developer ho považuje za vlajkový projekt a tento aj prinesie do Bratislavy jej prvý skutočný mrakodrap, ukazuje sa, že v skutočnosti ide o premárnenú šancu spraviť z metropoly Slovenska skutočne prestížnu metropolu aj z medzinárodného hľadiska.

Keď sme projekt videli prvýkrát, pripustili sme, že napriek tomu, že na bratislavské pomery nejde o zlý návrh, oveľa lepšie by bolo zorganizovať medzinárodnú architektonickú súťaž, kam by sa podarilo prilákať špičkové európske mená, podobne, ako to urobil developer Penta Investments, vďaka čomu sa aktuálne realizuje SkyPark dizajnovaný Zahou Hadid. Vďaka nedopatreniu architektov novej Eurovey, kancelárii GFI, sme sa nakoniec dozvedeli, že takáto súťaž - podľa ich slov - sa skutočne konala, pričom výber mien v nej je dosť pôsobivý.

Čo sa týka týchto spomenutých kancelárií, každá z nich má za sebou veľmi významné realizácie a každá z nich je aj minimálne vo svojich krajinách považovaná za špičku. Ateliér Zaha Hadid Architects netreba bližšie predstavovať, koniec-koncov, len o pár metrov ďalej rastie už spomínaný SkyPark. Studio Libeskind je vedené podobne legendárnym architektom Danielom Libeskindom, ktorý je slávny expresívnymi dielami, medzi ktorými je napríklad Židovské múzeum v Berlíne, Vojenskohistorické múzeum v Drážďanoch a stojí aj za zostavovacím plánom nového Svetového obchodného centra v New Yorku, stojaceho na mieste zničených "Dvojičiek". Talianske štúdio architekta Stefana Boeriho je najznámejšie projektom "Vertikálneho lesa" v Miláne, oslavovaného ako príklad zeleného prístupu k budúcnosti miest. Britská kancelária Benoy je zas uznávaná svojou expertízou v oblasti dizajnu nákupných centier, Jakub Cigler patrí k najaktívnejším českým architektom s dobrou znalosťou Bratislavy. V tomto kontexte pôsobí víťazstvo GFI, ktoré v posledných piatich rokoch nezískalo ani len žiadnu slovenskú architektonickú cenu, prekvapujúco.

S otázkami k súťaži sme oslovili priamo JTRE, ktoré slovami svojej hovorkyne vysvetlilo, že "...nešlo o architektonickú súťaž, ale o interný prieskum pre potreby JTRE na celkové doriešenie zóny Pribinova. Jeho cieľom bolo overenie základných urbanistických princípov v zóne. Podmienky prieskumu boli postavené tak, že nám nedovoľujú komunikovať a prezentovať jeho výsledky ani oslovených riešiteľov." Developer vysvetlil aj prečo GFI písalo o súťaži: "Zo strany architektonického štúdia GFI došlo pri komunikácii k nedorozumeniu, preto odstránili status z ich FB."

Či už išlo o súťaž alebo nie, podmienky, za ktorých sa presadil návrh GFI oproti návrhom niektorých z najprestížnejších svetových ateliérov, museli byť nastavené pozoruhodným spôsobom. Samozrejme, súkromná spoločnosť má plné právo vybrať si ten návrh, ktorý sama považuje za najvhodnejší, nám však ostáva konštatovať, že marketingové slová J&T Real Estate o budovaní konkurencieschopnej európskej metropoly zostávajú len slovami, no činy sú v priamom rozpore s nimi. Treba veriť, že v "prieskume" oslovené architektonické kancelárie neberú uprednostnenie neznámeho lokálneho štúdia pred ich medzinárodnými skúsenosťami podporenými návrhmi ako ukážku nejakých podivuhodných východoeurópskych praktík a JTRE tak nezarúbalo Bratislave cestu k projektom od svetovej architektonickej špičky.

Autor článku: Adrián Gubčo z portálu Bratislava YIMBY