Bohuš Kováč - príbeh Štefánikovho pamätníka v Bratislave

Celých 145 rokov, presne toľko uplynie tento rok od jeho narodenia a 106 rokov zas uplynulo od predčasného úmrtia. Reč je o generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorého životná púť bola naplnená množstvom diel, no skončila príliš skoro v jeho 39 rokoch. No jeho odkaz prežíval ďalej – v jeho myšlienkach aj pamäti. Aj v podobe mnohých sôch roztrúsených po Slovensku. A s viacerými z nich sa spájali mimoriadne zaujímavé príbehy.

Prvú časť podcastu si môžete vypočuť TU.

Druhú časť podcastu nájdete TU.

Hoci sa dnes vie viac o príbehu jeho pamätníku v Brezovej pod Bradlom alebo Ivanke pri Dunaji, mimoriadne zaujímavý príbeh sa skrýva aj za pamätníkom, ktorý vznikol v Bratislave. A od iných sa líšil aj tým, ako ho tvoril jeho autor český monumentalista Bohumil Kafka. Pamätník Štefánika v Bratislave mal byť nielen jeho pripomienkou, ale aj symbolom. No dokončili ho v čase, ktorý bol už mimoriadne zložitý. Traduje sa, že keď pamätník na nábreží videl v októbri 1938 Hitler z Petržalky, povedal – tá mačka musí preč. Ľudáci najskôr odstránili z pamätníku leva, ktorý symbolizoval légie. No na generála si ešte netrúfli. Skazu dokonala v roku 1954 až druhá komunistická totalita.

V relácii dnes budete počuť o osobnosti, ktorá patrí k najvýznamnejším v našich dejinách, no kedysi boli aj momenty, keď sa malo na ňu zabudnúť.

Reč je o generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý bol všestrannou osobnosťou – letec, astronóm, hvezdár, fotograf, cestovateľ a svetobežník, no tiež vojak, diplomat a človek, ktorý stál nielen za vznikom Československých légií, ale aj prvej Československej republiky. Práve tento rok v júli si pripomíname 145 rokov od jeho narodenia a v máji 106 rokov od jeho tragického úmrtia. Napriek tomu kedysi boli časy, keď bola jeho pamiatka nepohodlná – najskôr pre ľudákov a neskôr pre komunistický režim.

Komunisti ničili Štefánikove sochy aj pamätníky, aj ten v hlavnom meste. Hodili mu na krk povraz, odlomili soche hlavu a dielo skazy dokonali v roku 1954 výbušninou. Ako sa ju teda po nežnej revolúcii podarilo obnoviť?

Prečo Štefánikov odkaz prekážal zhodne obom totalitám? Aké boli osudy jeho pamätníka a sochy v hlavnom meste? A ako sa ho vlastne podarilo v slobodnej dobe po desaťročiach obnoviť? O tom všetko budeme hovoriť s profesorom architektúry a urbanistom Bohumilom Kováčom a dlhoročným správcom Nadácie M. R. Štefánika Pavlom Šestákom – práve Nadácia M. R. Štefánika stála kedysi aj za iniciatívou vrátiť generálovu sochu do verejného priestoru.

Ako sa ocitla identická socha Štefánika, ako bola tá bratislavská, vo Francúzsku, a prečo ju považovali za sochu neznámeho francúzskeho letca? No hovoriť budeme aj o tom, ako sa vrátila Štefánikova socha v hlavnom meste do verejného priestoru.

Niektoré sochy Štefánika, podobne ako tá v Brezne, sa zachránili vďaka obetavým ľuďom, ktorí mali generála v úcte. O príbehu, ktorý za záchranou stojí, bude hovoriť aj Danka Dvořáčková, ktorej otec pomáhal sochu skrývať v sklade technických stavieb. No nastolíme aj viaceré otázky. Ako je možné, že v situácii, keď sa jeho pamätníky búrali, sa podarilo štefánikovský pamätník uchovať v troch mestách a v jednom jedinom meste – v Predmieri – zostala počas celej totality aj socha? O tom bude hovoriť vnuk autora sochy Štefánika v Predmieri Pavla Bána, známy novinár a spisovateľ Andrej Bán.

Ako sa podarilo zachovať odkaz generála Štefánika, hoci dve totality ho cielene vymazávali z našej histórie? A ako dokázal prežiť jeho odkaz aj napriek týmto desaťročiam, keď bol neželaný až do dnešnej doby? Aj o tom budeme hovoriť najmä s profesorom architektúry Bohumilom Kováčom a dlhoročným správcom Nadácie Milana Rastislava Štefánika Pavlom Šestákom. Práve Nadácia M. R. Štefánika stála aj pri obnove Štefánikovho pamätníka v hlavnom meste. Zaznejú tiež ďalšie príbehy o Štefánikovom pamätníku v Predmieri a Brezne...