Branislav Čavoj: Najviac sa teším, keď sa veci dejú bez toho, aby sme ich museli prikazovať a centrum si žije svojim životom

Čo ste získali a naopak stratili presťahovaním sa z továrne na cverny na Páričkovej ulici do priestorov bývalej chemickej školy na Račianskej ulici?

Stratili sme vyše 5m stropy a získali sebavedomie, že sa veci dajú pohnúť, keď je dostatočné odhodlanie.

S novými priestormi prišla aj veľká zodpovednosť. Boli ste na spravovanie budovy pripravení alebo ste s tým mali skúsenosť v minulosti a nutnosť vysťahovať sa vám len umožnila realizovať sa?

Skúsenosti sme s tým nemali žiadne, ale to bolo o nás známe. Sám Viliam Csino (člen Nadácie Cvernovka) povedal legendárnu vetu, keď sme poslancov žiadali o podporu: “Ja som v živote nepostavil ani psiu búdu, ale napriek tomu vás chcem presvedčiť, že tento barák zvládneme”. Mysleli sme, že sme pripravení, aj keď sme v skutočnosti neboli. Zistili sme to zakrátko, keď nám niekto vyčíslil cenu za revízie vo výške 9.000 euro.

Aké sú funkcie Cvernovky v súčasnosti? Čo ponúka?

Ponúka kultúrny program, ďalej verejnú knižnicu, coworking, rezidenčné pobyty pre umelcov, sprostredkuje kontakty na približne 200 ľudí, ktorí pracujú vo vyše 80 ateliéroch. Zároveň ponúka aj pravidelný program v týchto ateliéroch a prezentuje výstupy kreatívcov. Je priestorom na nadviazanie nových spoluprác. Okrem pocitu z dobre vykonanej práce sa v Cvernovke udržiava akási ľudskosť. Prirodzene v nej vznikajú vzťahy prinášajúce radosti, ale aj sklamania. Je multifunkčná - ponúka gastro a tiež možnosť zakúpiť si kvalitné lokálne výrobky.

Vieš hovoriť o konkrétnych ambíciách, ktoré sa budete snažiť realizovať v nadchádzajúcom období?

Určite sa pokúsime o sprístupnenie galérie. Neustále zlepšujeme priestor pre kultúrne podujatia a jednoznačne prebehne rekonštrukcia internátu, avšak chýba nám k tomu len slabých 2 a pol milióna… Našou ambíciou je rozhodne ak zhospodárnenie starej budovy, takže sa poteším ak sa nám podarí implementovať viacero plánovaných ekologických riešení.

Budovu často navštevujú aj absolventi školy - aké sú ich reakcie po tom, čo prešla do rúk kreatívcov?

Väčšinou pozitívne pokiaľ viem. Sú to veľkí lokálpatrioti - na školu a históriu sú patrične hrdí. Chceme s tým pracovať tak ako v starej Cvernovke.

Cvernovka sa stala akýmsi synonymom komunitného života, čo je Tvojim osobným dôvodom, pre ktorý ho považuješ za atraktívny?

Je tu kopec skvelých ľudí, ktorí sa venujú rôznym úžasným veciam. Veľa z nich nepoznám a oni nepoznajú mňa, čo je dôkaz toho, že slovo „komunita“ neznamená, že títo ľudia spolu chodia na dovolenky. Najviac sa teším z toho, keď sa veci dejú bez toho, aby sme ich museli prikazovať a centrum si žije svojim životom.

1. mája každoročne organizujete akciu, kedy sú prístupné verejnosti ateliéry v budove. Minulý rok ste otvorili školu na Račianskej prvý krát. Kam ste sa za ten rok posunuli?

Dokončili sme veľa priestorov, medzi nimi tiež verejnú knižnicu, ktorej hovoríme - Kabinet pomalosti. Je zariadená pôvodným nábytkom starej školy. Kompletne sme zrekonštruovali miestnosti, kde sídli kultúrny priestor. Minulý rok na 1. mája sme boli v Cvernovke nasťahovaní tak tri týždne aj s topánkami. Množstvo vecí sme robili na kolene. Tento rok bude okrem opravenej budovy omnoho kvalitnejší program. Či už ten v ateliéroch, ale aj sprievodný, odohrávajúci sa v exteriéry - záhrade, ktorú postupne zveľaďujeme.