Malý schod, veľká prekážka – mesto bez bariér vzniká postupne

Vyšší obrubník, zaparkované auto na chodníku či chýbajúci hmatový pás môžu byť detailom, ktorý si väčšina ľudí ani nevšimne. Pre človeka na vozíku alebo so zrakovým znevýhodnením to však môže byť bariéra, cez ktorú sa nemusí dostať...

Bratislava a Metropolitný inštitút preto postupne menia spôsob, akým sa navrhujú ulice, priechody, zastávky aj mestské budovy. O tom, čo znamená mesto prístupné pre všetkých, diskutovali odborníčky z MIB, magistrátu aj ľudia so zdravotným znevýhodnením na ďalšom MIB Talku v TU-BA.

Dlhé roky boli mestské ulice vnímané predovšetkým ako priestor pre dopravu. Ešte donedávna bolo hlavným cieľom navrhovať ulice, aby prechod autom cez ne bol bezproblémový a plynulý. Na chodcov a cyklistov sa už myslelo menej. Dedičstvom sú široké cesty takmer v strede mesta, cez ktoré je ťažké prejsť pešo.

Dnes sa tento pohľad a s ním aj mestotvorba menia. Pri navrhovaní ulíc sa do centra pozornosti dostávajú čoraz viac chodci, deti, seniori a seniorky, ľudia na vozíku či rodičia s kočíkmi. Chôdza totiž spája všetky skupiny ľudí.

„V podstate každý z nás je chodec. Aj keď ideme autom, musíme z neho vystúpiť a prejsť nejakú časť pešo a chceme to zvládnuť bezpečne,“ zdôraznila architektka Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) Lucia Grigová. Bezpečná ulica má byť podľa nej prehľadná, predvídateľná, s primeranou predpísanou rýchlosťou a použiteľná pre všetkých.

Spomaliť autá, uľahčiť pohyb ľuďom

MIB preto ako koncepčný inštitút mesta pripravil princípy a štandardy, ktoré sú návodom pre mesto a zdrojom inšpirácie pre správcov ulíc a ciest – ukazujú, ako možno rekonštruovať a navrhovať ulice bezpečné pre všetkých.

Medzi vhodné prvky na upokojovanie alebo debarierizáciu ulíc patria užšie jazdné pruhy, ochranné ostrovčeky, vysunuté nárožia, zmeny geometrie križovatiek, priečne prahy či zmeny povrchu vozovky. Významným prvkom sú aj vyvýšené priechody, známe aj ako priebežné chodníky, o ktorých bližšie hovorí druhý manuál MIB.  

Ich princíp je jednoduchý: chodník pokračuje cez vjazd v rovnakej výške, takže chodec nemusí schádzať cez obrubník. Naopak vodič musí prekonať vyvýšenú plochu, spomaliť a venovať väčšiu pozornosť ľuďom v priestore. Jedno opatrenie tak súčasne upokojuje dopravu aj odstraňuje bariéru.

Ako spomenula Mária Pružincová z oddelenia tvorby ulíc MIB, podobné prvky nie sú len v manuáloch, ale už sa aj aplikujú do projektov rekonštrukcií mestských ulíc. „Zmeny už možno vidieť napríklad na Vazovovej, Pražskej, Dunajskej, 29. augusta, Štefanovičovej, Jeséniovej či Zochovej ulici. Mesto upravuje križovatky, skracuje vzdialenosti, ktoré musí chodec prejsť cez vozovku, dopĺňa ochranné ostrovčeky, hmatové prvky a vytvára nové chodníky tam, kde predtým chýbali,“ vysvetlila.

Bariéra môže mať pár centimetrov 

Bariéra môže byť pre každého niečo iné. Pre malé dieťa parkovisko plné zaparkovaných áut, kde dobre nevidieť, pre nevidiaceho križovatka bez zvukovej signalizácie, pre človeka na vozíku aj obyčajný schodík, príliš strmá rampa alebo rozbitý asfalt na chodníku. „Bežný človek si takúto bariéru ani nevšimne, je pre neho samozrejmosťou, že ju prekoná,“ povedala Anna Pivková z oddelenia sociálnej podpory pre seniorov a ľudí so znevýhodnením, hlavného mesta Bratislava, ktorá je sama na vozíku.  

Pri bezbariérovosti podľa nej nestačí upraviť jeden bod. Dôležitá je súvislá trasa – chodník, priechod, zastávka aj cieľová budova musia fungovať spolu. Ak zostane bariéra na jednom mieste, človek sa do cieľa nemusí dostať vôbec.

„Mesto nemá v kompetencii poskytovať nejaké dávky alebo pomôcky zdravotne znevýhodneným, ale má jednu veľkú kompetenciu a to je tvorba prístupného mesta. Tak, aby bolo prístupné pre všetkých, bez ohľadu na vek, zdravotný stav, nejakú životnú situáciu atď. A na to slúži metóda univerzálneho navrhovania,“ vysvetlila počas prednášky v TU-BA.

Okrem toho mesto Bratislava vypracovalo mapu bezbariérovosti, ktorá je verejne prístupná a postupne sa rozširuje. Poskytuje podrobné informácie o úrovni bezbariérovosti jednotlivých mestských budov aj v závislosti od miery znevýhodnenia konkrétneho klienta.