Medzi zemou, človekom, technológiou a časom

MEDZI ZEMOU, ČLOVEKOM, KOZMOM, TECHNOLÓGIOU A ČASOM

Zvolenskí dizajnéri na Algarve Design Meeting 2026

Algarve Design Meeting (ADM) patrí medzi významné medzinárodné podujatia zamerané na interdisciplinárny dialóg medzi dizajnom, architektúrou, vizuálnym umením, animáciou a digitálnymi médiami, pričom prepája akademický výskum, experimentálnu tvorbu a profesionálnu prax. Na jeho  jubilejnom 15. ročníku sa v portugalskom Fare významne podieľala aj Katedra dizajnu nábytku a interiéru Technickej univerzity vo Zvolene.

Kurátorský koncept rozsiahleho medzinárodného výstavného projektu Space to Space (autori E. Farkašová, Z. Tončíková, V. Jakubíček), ktorý bol jednou z hlavných prezentácií ADM,  vznikol práve vo Zvolene a rozvíjaný bol v spolupráci s Univerzitou T. Bati ve Zlíně. Výzvou projektu Space to Space sa zaoberali študenti dizajnu z dvanástich vysokých škôl z deviatich krajín¹, ktorí „uvažovali o priestore nielen ako o fyzickom objeme, ale ako o kontexte, v ktorom sa odohráva život. V mikro aj makro mierke, vnútri aj navonok. V prostredí s nulovou gravitáciou, ale aj v podmienkach environmentálnych a spoločenských kríz, ktoré si vyžadujú nové vnímanie vzťahov, nové formy spolunažívania, spolupráce a spoluzodpovednosti.“ ²

Kurátorské zadanie vytvorilo interpretačný model, v ktorom sa pozornosť presúva od autonómneho artefaktu k širším systémovým väzbám, v ktorých dizajn vzniká, pôsobí a nadobúda spoločenský význam. Tento výstavný projekt je možné vnímať ako otvorenú platformu umožňujúcu stret odlišných kultúrnych skúseností, metodík navrhovania a interpretačných perspektív s dôrazom na pluralitu autorských prístupov. Významným prínosom je jeho medzinárodné zastúpenie, čo umožňuje sledovať, ako rozdielne akademické prostredia reagujú na obdobné spoločenské výzvy prostredníctvom vlastných dizajnérskych tradícií, materiálových stratégií či technologických prístupov. 

V porovnaní s medzinárodnými prehliadkami, ktoré environmentálne, digitálne alebo sociálne témy prezentujú prevažne ako samostatné sekcie, projekt Space to Space pracuje s ich vzájomnou podmienenosťou. Ekologické otázky nie sú oddelené od technologických inovácií, digitálne médiá nie sú chápané izolovane od medziľudských vzťahov a špekulatívne scenáre budúcnosti nevystupujú ako futuristická atrakcia, ale ako legitímny nástroj kritickej reflexie súčasnosti.

Takéto prepojenie tematických rovín zodpovedá súčasným interdisciplinárnym tendenciám v dizajne, ktoré odmietajú lineárne delenie problémov a zdôrazňujú ich komplexný charakter. Asi aj preto téma Space to  Space oslovila organizátorov ADM 2026 natoľko, že po dohode s autormi konceptu ju použili ako podtitul celého 15. ročníka a jeho sprievodných podujatí. 

V porovnaní s výstavným konceptom Less is More (hlavní kurátori V. Jakubíček, E. Farkašová, M. Górowska), ktorý Technická univerzita vo Zvolene a Univerzita T. Bati ve Zlíně predstavili na predchádzajúcom ročníku ADM 2025 pracuje Space to Space s odlišným spôsobom vytvárania významu. 

V retrospektívnom pohľade možno Less is More chápať ako prvú, argumentačne vyhranenejšiu fázu kurátorskej stratégie. Predmetom záujmu bolo kritické preverovanie jedného zo základných princípov moderného dizajnu a architektúry. Kurátorská koncepcia viedla návštevníka výstavy priestorom pre konfrontáciu rôznych interpretačných pozícií a ukazovala, že miera redukcie alebo naopak expresívnosti nadobúda význam vždy až v konkrétnom spoločenskom, kultúrnom a funkčnom kontexte.

V porovnaní s tým rámec konceptu Space to Space už nie je postavený na kritickom preverovaní jednej historicky významnej dizajnérskej tézy, ale na prepájaní viacerých súčasných perspektív – environmentálnych, spoločenských, technologických a špekulatívnych. Oba výstavné projekty však vytvárajú kontinuitu, ktorá spočíva v tom, že namiesto formulovania odpovedí vytvárajú priestor na kritické preverovanie ustálených spôsobov uvažovania o dizajne. V tomto zmysle predstavuje Space to Space logické pokračovanie predchádzajúcej kurátorskej línie, zároveň však posúva jej metodologické východiská od interpretácie jedného problému k vytváraniu širšieho rámca pre súčasný dizajnérsky diskurz.

Osobitnú hodnotu oboch projektov predstavuje aj spôsob, akým prepája akademický výskum, pedagogický proces a verejnú prezentáciu dizajnu. Výstava nevystupuje ako finálny výsledok tvorby, ale ako priestor overovania hypotéz, experimentálnych prístupov a možných scenárov ďalšieho vývoja. Kurátorská stratégia tak podporuje chápanie univerzitného prostredia ako aktívneho producenta nového poznania, nie iba ako miesta vzdelávania budúcich profesionálov.

V rámci expozície výstavy Space to Space pracovali autori priestorového riešenia (E. Farkašová, Z. Tončíková, V. Kovařík) s náročnou interpretáciou vyše päťdesiatich projektov z rôznych sfér dizajnu v podobe modelov, produktových prototypov, digitálnych a grafických výstupov na ploche 60 m2. Grafický dizajn výstavy (V. Skácel) a spracovanie digitálnych prezentácií (V. Ondroušek) zabezpečovala partnerská Fakulta multimediálních komunikácí Univerzity T. Bati ve Zlíně.

Ďalšia slovenská expozícia pod názvom Spacetime: Courtyard Interventions at Renaissance Castle predstavila autorský návrh S. Švantner Troppovej.

Ide o projekt dočasného architektonicko-dizajnérskeho zásahu na nádvorí kaštieľa Bytča, ktorého cieľom je interpretovať návštevníkom historické prostredie v podmienkach prebiehajúcej rekonštrukcie objektu alebo v situácii, keď sa historický interiér nezachoval. Autorka realizuje zámer spojením fyzického a imerzívneho digitálneho prostredia. Kurátorský koncept (E. Farkašová) tu reaguje v kontexte ADM 2026 na „space“ nielen ako na fyzickú entitu, ale aj ako mentálny, socio-kultúrny a technologický konštrukt, v ktorom sa „space“ neustále redefinuje. Tlmočí ho ako dynamický jav formovaný najmä časom, čím obsahovo obohacuje interpretačný rozsah podtitulu ADM 2026 Space to Space. Objavuje sa tu ako médium emócií, historickej pamäti a percepcie. 

Spacetime: Courtyard Interventions at Renaissance Castle (dizajn S. Švantner Troppová)

Na záver ale v neposlednom rade o výstave bioWellbeing 2.0: Imaginary Biomimetic Forest, ktorá prezentovala výsledky vedecko-výskumného projektu APVV-21-0015 „Využitie a prenos biomimetických mechanizmov dreva do dizajnu novej formy a vlastností nábytku, interiéru a bývania.“ (vedúca projektu Z. Tončíková). Biomimetika je tu použitá ako metodológia tvorby, ale „filozofická podstata bioWellbeing 2.0 spočíva v myšlienke, že budúci dizajn nemusí byť závislý výlučne od centralizovanej priemyselnej výroby. Pri dostupnosti digitálnych výrobných dát si môžu používatelia, komunity, inštitúcie či lokálni výrobcovia vybrané prvky vyrobiť sami podľa vlastných priestorových potrieb. Dizajn sa tak stáva otvorenejším, distribuovaným, adaptívnym a participatívnym.“  ³

Na 15. ročníku Algarve Design Meeting 2026 sa stretli desiatky výstavných projektov reflektujúcich rôzne aspekty hlavnej témy podujatia – vzťah človeka, technológií, prírody a budúcnosti. Zatiaľ čo väčšina expozícií interpretovala tento rámec prostredníctvom jednej disciplíny, média alebo konkrétnej spoločenskej témy, bioWellbeing 2.0  predstavoval odlišný kurátorský prístup (E. Farkašová).  Išlo o pokus interpretovať ucelený pohľad na model prostredia, v ktorom sa ekologické, technologické, materiálové a sociálne dimenzie navrhovania stávajú vzájomne neoddeliteľnými. Koncept výstavy sa ukázal ako schopný syntetizovať rôzne tematické línie do jedného celku. V kontexte podtitulu podujatia ADM 2026 Space to Space výstava fungovala ako jedna z jej najkomplexnejších interpretácií. Namiesto členenia sveta na environmentálnu, digitálnu, ľudskú či imaginatívnu rovinu poukázala na to, že budúcnosť dizajnu bude závisieť predovšetkým od kvality vzťahov medzi nimi.

Dizajny bioWroot 2.0 a bioWdivider 2.0 (autori Z. Tončíková, M. Ihring).

bioWglow 2.0 – kolekcia štyroch stolových svietidiel (dizajn Z. Tončíková).

K umocneniu výrazu expozície BioWellbeing 2.0 prispela špecifická atmosféra brownfieldu Fábrica da Cerveja, ktorú autorky priestorového riešenia (Z. Tončíková, E. Farkašová) ešte podporili prácou so svetlom a digitálnymi médiami.

Zdroje:

¹ CZ: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně (ateliéry Produkt design, Šperk, Digitální design, Grafický design, Game design, Průmyslový design), Masarykova univerzita v Brně, SK: Technická univerzita vo Zvolene, Akadémia umení v Banskej Bystrici, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, PT: Universidade do Algarve, AT: St. Pölten University of Applied Sciences, PL: Akademia Sztuk Pięknych im. Eugeniusza Gepperta we Wrocławiu, IL: Bezalel Academy of Arts and Design, TW: National Taipei University of Technology, SI: Academy of Fine Arts and Design in Ljubljana, BE: Erasmus Brussels University of Applied Sciences and Arts.

² FARKAŠOVÁ, E., TONČÍKOVÁ, Z. Space to Space. Electronic Catalogue of Designworks of the International Exhibition. Vydavateľstvo TU vo Zvolene, 2026, s. 78 – 79, ISBN 978-80-228-3533-6.

³ TONČÍKOVÁ, Z., FARKAŠOVÁ, E. bioWdesign. Vydavateľstvo TU vo Zvolene, 2026, s. 236, ISBN 978-80-228-3526-8.

Text: Mgr. art. Ondrej Bukovec, ArtD.