Priestor pre 99 percent. O architektúre, ktorá počúva ľudí, a o tvorbe miest citlivej na ich potreby

Výstava Priestor pre 99 percent, ktorú hostí priestor tranzit.sk, vychádza z niekoľkoročného výskumu slovenských a českých iniciatív, kolektívov a organizácií venujúcich sa alternatívnym spôsobom tvorby miest. Jej východiskom je otázka, ako preniesť princípy citlivej, participatívnej a spoločensky zodpovednej tvorby priestoru do lokálneho kontextu. Namiesto nekritického preberania modelov zo západnej Európy sa výskum obracia k domácim a českým skúsenostiam, ich historickým podmienkam, špecifikám a možnostiam.

Za výskumom stoja Lýdia Grešáková a Zuzana Tabačková, ktoré sa téme začali venovať pred niekoľkými rokmi. Impulzom bola aj skúsenosť z architektonickej a urbanistickej praxe, v ktorej opakovane narážali na zabehnuté postupy a odpor voči zapájaniu verejnosti do rozhodovania o prostredí. Výskum postupne mapoval približne 250 organizácií a iniciatív. Výstava následne predstavuje výber 21 kolektívov, ateliérov a organizácií zo Slovenska a Česka, ktoré svojou činnosťou ukazujú, že tvorba miest môže mať mnoho podôb a nemusí sa obmedzovať na tradične chápanú architektonickú profesiu.

Architektúra ako proces, vzťah a spoločenská zodpovednosť

Jednou z hlavných ambícií výstavy je rozšíriť chápanie architektúry. Tá totiž nevzniká iba navrhovaním budov, výberom materiálov či formovaním verejných priestorov. Zahŕňa aj procesy, komunikáciu, vytváranie sietí, vyjednávanie a zapájanie rôznych skupín obyvateľstva. Dôležité sú pritom aj hlasy tých, ktorí bývajú v plánovacích a rozhodovacích procesoch často prehliadaní.

Prezentované iniciatívy sa venujú širokému spektru tém: od dostupného bývania a podpory svojpomocnej výstavby cez mobilitu a infraštruktúru až po zviditeľňovanie skúseností rôznych používateľov verejného priestoru. Významnú úlohu majú aj projekty pracujúce s periférnymi a postindustriálnymi územiami či s neľudskými aktérmi – napríklad mestskou prírodou, vtáctvom a opeľovačmi.

Jednotiacim prvkom nie je konkrétna estetika ani univerzálna metodika, ale hodnotové východiská. Solidarita, rovnosť, rozmanitosť a inklúzia sa v tomto ponímaní stávajú integrálnou súčasťou architektonického uvažovania. Bez nich totiž ani tie najlepšie navrhnuté priestory nemusia reagovať na skutočné potreby spoločnosti.

Prečo práve 99 percent?

Názov výstavy odkazuje na publikáciu Feminism for the 99%: A Manifesto (Feminismus pre 99 %), ktorá prináša širšie chápanie feminizmu ako projektu prepájajúceho rôzne spoločenské zápasy – od rodovej a sociálnej rovnosti až po ekologické a antikapitalistické postoje.

V kontexte architektúry ide o obrátenie perspektívy: namiesto navrhovania prostredia podľa potrieb úzkej skupiny ľudí vytvárať priestor, ktorý zohľadňuje rozmanitosť tiel, veku, schopností, životných situácií a spôsobov používania. Grešáková v rozhovore upozorňuje napríklad na verejné priestory bez dostupných toaliet či na potrebu myslieť aj na starších ľudí, deti a ďalších používateľov, ktorých potreby sa v štandardnom plánovaní nemusia zohľadňovať.

Feministická architektúra tu preto neznamená architektúru určenú výlučne ženám ani jednotný formálny prístup. Je skôr spôsobom uvažovania, ktorý spochybňuje zaužívané hierarchie, hľadá rozmanité perspektívy a vytvára podmienky pre spravodlivejšie rozdeľovanie priestoru aj zdrojov.

Citlivosť ako odborná metóda

V rozhovore sa opakovane vraciame k pojmu citlivosti. Nejde pritom o estetickú vlastnosť ani o neurčitý prívlastok, ale o schopnosť naladiť sa na konkrétne prostredie a jeho používateľov. Znamená venovať čas poznávaniu miesta, porozumieť jeho sociálnym vzťahom, historickým súvislostiam a potrebám ľudí, ktorí v ňom žijú.

Dôležitým princípom je nepracovať za ľudí, ale vytvárať podmienky, aby sa mohli sami podieľať na premene svojho prostredia. Obyvatelia totiž nie sú iba adresátmi architektonických zásahov. Sú odborníkmi na vlastné miesto a nositeľmi skúseností, ktoré profesionálny návrh nedokáže nahradiť.

Takýto prístup však prináša aj nároky na čas, komunikáciu a ochotu pracovať s neistotou. Výsledkom nemusí byť definitívne uzavretý návrh, ale priestor, ktorý zostáva otvorený ďalšiemu vývoju a budúcim potrebám. Aj zámerne ponechané flexibilné alebo neurčené miesta môžu byť súčasťou kvalitnej architektúry.

O Lýdii Grešákovej
Lýdia Grešáková je sociologička, doktorandka na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied a členka Spolky – neziskového štúdia architektúry a sociológie. Spolka sa už približne desať rokov venuje inovatívnym spôsobom tvorby miest prostredníctvom výskumu, workshopov, dizajnu a zapájania rôznych aktérov do procesov plánovania a rozhodovania.

Jej interdisciplinárna prax prepája sociologické poznanie s architektonickým uvažovaním. Zaujíma sa o sociálne procesy, historické súvislosti, mocenské nerovnosti a možnosti, ako do tvorby prostredia prenášať potreby a skúsenosti rôznych skupín obyvateľstva. Práve tento prístup tvorí aj jeden z kľúčových rámcov výstavy Priestor pre 99 percent.

Pozvanie k diskusii
Výstava nie je iba prehliadkou realizovaných projektov a iniciatív. Je aj pozvaním k diskusii o tom, akú architektúru a aké mestá chceme vytvárať. Otvára otázky postavenia participácie v slovenskom a českom prostredí, možností inštitucionalizácie citlivých prístupov aj vzdelávania budúcich architektov a architektiek.

Ako upozorňuje Lýdia Grešáková, bez kritického uvažovania, interdisciplinárnej spolupráce a skutočného kontaktu s prostredím sa tvorba miest môže ľahko uzavrieť do opakovania postupov, ktoré už nefungujú. Potrebujeme preto nielen nové návrhy, ale aj nové spôsoby poznávania, spolupráce a rozhodovania.

Rozhovor s Lýdiou Grešákovou prináša podrobnejší pohľad na vznik výskumu, koncepciu výstavy, feministické východiská architektúry aj na výzvy, ktorým čelí citlivá miestotvorba v našom prostredí.

Pozrite si celý rozhovor vo videu.

Výstava: Priestor pre 99 percent – súčasná slovenská a česká miestotvorba
Miesto: tranzit.sk, Bratislava