AXOR stavia v strednej Európe na selektívnej distribúcii zameranej na kvalitu,
Atypické rozmery, čistý detail a sloboda v práci s materiálom - aj tak môže vyzerať súčasný prístup k interiérovým dverám.
Úsporné bývanie vo svahu.
Spoločnosť Geberit pozýva architektov na bezplatný odborný seminár venovaný akustickému komfortu a kvalite bývania.
Nezámrzný vonkajší ventil SCHELL Polar II Set prináša riešenie pre bezpečný odber vody aj počas chladných mesiacov. Automatické vyprázdnenie...
Okenný systém ARTEVO rozširujú nové vstupné dvere a veľkoformátový zdvižno-posuvný portál. Platforma tak prináša ucelené riešenie s dôrazom na...
Tieniaca technika s environmentálnym rodným listom.
Dvere sa čoraz viac stávajú súčasťou architektonickej koncepcie priestoru, nielen samostatným funkčným výrobkom.
Nový showroom spoločnosti Internorm, kde sa stretáva architektúra, dizajn a inovácie nájdete v zrekonštruovaných Dvoch Sýpkach v...
Súťažná prehliadka vstupuje do ôsmeho ročníka.
K vyššiemu komfortu bývania prispievajú aj okenné systémy REHAU SYNEGO, zvolené pre svoje tepelnoizolačné vlastnosti,...
VELUX prináša dostupnejšie výklopno-kyvné strešné okná GNL a GNU, ktoré rozširujú možnosti práce so svetlom, výhľadom...
Výsledky národného kola obľúbenej študentskej súťaže.
Objavte riešenia Dorsis, ktoré spájajú minimalistický vzhľad s vysokou variabilitou, funkčnosťou a spracovaním na mieru.
Súčasné bývanie v prostredí budapeštianskej vilovej štvrte.

V podzemí bývalej kníhtlačiarne Svornosť bola odhalená socha Lightbringer. Dielo vytvoril pre tento konkrétny priestor sochár Jakub Trajter, pričom Lightbringer nebol vybraný dodatočne ako dekorácia hotovej budovy, ale bol súčasťou jej architektonického zámeru. S pamäťou miesta spája dielo samotný princíp tlaku. Tam, kde kedysi pracovali valce tlačiarenských lisov, dnes stojí objekt, ktorého tvar vznikal pôsobením tlaku a explózie. Socha ostane v projekte natrvalo.
„Industriálny priestor nie je neutrálna schránka. Má vlastnú mierku, akustiku a materiálovú pamäť. Nesie stopy práce, výroby a času. Dielo musí takýto priestor uniesť a zároveň naň reagovať,“ hovorí Trajter. Jakub Trajter je slovenský sochár, ktorý zároveň pôsobí aj V Spojených štátoch, kde ho zastupuje newyorská Allouche Gallery. Práve odtiaľ si priniesol skúsenosť, že umenie tam vstupuje do uvažovania o priestore oveľa skôr než na Slovensku. „Do Bratislavy by som rád preniesol sebavedomie prizvať umelca do procesu skôr a nevnímať dielo len ako dekoráciu pridanú na konci. Umenie môže byť súčasťou architektúry, developmentu, bývania, verejného priestoru aj súkromného života.“ približuje.
Na Slovensku sa umenie po roku 1989 na viac ako tri desaťročia vytratilo zo systematického plánovania investičnej výstavby. Zmenu priniesol až nový Stavebný zákon účinný od apríla minulého roka. Pri vybraných nových stavbách financovaných z verejných prostriedkov a určených na užívanie verejnosťou sa musí na umelecké dielo vyčleniť najmenej 0,5 percenta z predpokladanej hodnoty stavby, najviac však 500-tisíc eur. Táto povinnosť sa vzťahuje na stavby v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry a sociálnych vecí s hodnotou nad 500-tisíc eur a na ostatné verejné stavby nad jeden milión eur. Pri škole s predpokladanou hodnotou desať miliónov eur by sa tak podľa zákona malo na umelecké dielo vyčleniť najmenej 50-tisíc eur. Súkromných stavieb sa však povinnosť netýka, preto pri nich zostáva zapojenie umelca dobrovoľným rozhodnutím príslušného investora.
V rokoch 1965 až 1990 pritom platilo v Československu vládne uznesenie známe ako Hlava V. Štátnym stavbám ukladalo dať na výtvarné dielo jedno až štyri percentá rozpočtu a výber autorov zverilo architektom. Výsledkom neboli iba samostatné sochy, ale množstvo diel pevne začlenených do architektúry: mozaiky, reliéfy, plastiky či fontány, ktoré dodnes zostali súčasťou sídlisk, škôl, nemocníc a kultúrnych domov.
Začlenenie umenia do súkromnej výstavby zostáva na Slovensku dobrovoľné. WERKS sa pri projekte Lofty Kominárska rozhodol zapojiť umelca už od začiatku a vytvoriť dielo priamo pre daný priestor. Je to jeden zo spôsobov, ako pristupovať k developmentu inak, než je u nás bežné. Niektoré svetové metropoly už podobný prístup podporujú aj systémovo. Toronto od roku 1986 využíva program Percent for Public Art, ktorého referenčným princípom je príspevok vo výške jedného percenta hrubých stavebných nákladov. Mesto príspevky dojednáva pri posudzovaní developmentu, alebo zmenách územného plánu a program už priniesol približne 200 dokončených projektov.
Aj bez systémovej podpory môže byť umenie prirodzenou súčasťou uvažovania o novom projekte. Príkladom je socha Lightbringer v Loftoch Kominárska. „Lightbringer je výsledkom niekoľkoročného dialógu medzi sochárom a developerom. S dielom sme počítali už od chvíle, keď sme túto tlačiareň prvýkrát videli. Vo WERKS sa snažíme pristupovať k developmentu inak, premýšľať o projekte v širších súvislostiach a robiť rozhodnutia, ktoré nie sú len otázkou funkčnosti či ekonomiky. Začlenenie umenia od začiatku je jedným z príkladov takéhoto prístupu,“ hovorí Martin Mistrík zo spoločnosti WERKS, investora konverzie projektu.
Názov Lightbringer, nositeľ svetla, pomenúva jeho konkrétnu aj symbolickú úlohu. Objekt Jakuba Trajtera prináša svetlo z verejného priestoru do skrytej časti pod budovou. Prepája tak miesta, ktoré by sme inak vnímali oddelene, a upriamuje pozornosť na priestor ukrytý pred priamym svetlom. Odhaľuje ho ako skrytý poklad a dáva nám príležitosť uvidieť ho nanovo.