Vážený pán architekt nemocnice na Rázsochách, nakoniec ste mali pravdu...

Článok Anny Čapkovej z Bratislavských Novín, ktorý je pripomienkou na zosnulého kolegu, ktorý nás opustil 5. januára.

...Nemocnice na Rázsochách sa asi nedožijem...

povedal architekt JINDŘICH MARTIN krátko pred tým, ako padlo rozhodnutie definitívne pochovať všetko úsilie, čo sa do mnohoročnej bratislavskej stavby investovalo.

Demolácia v tom roku 2019 sa diala vo veľkom štýle, išlo skôr o šou, keď si do bagra sadol sám predseda vlády... Hlavný architekt rozostavaného objektu však vtedy stále veril, že v tomto nádhernom prostredí sa raz naozaj budú uzdravovať pacienti, a živo sa zaujímal o nové zámery týkajúce sa Rázsoch. Dnes je všetko inak.

Ešte pred pár dňami, na Silvestra, 84-ročný PÁN architekt posielal svojim priateľom vinš prostredníctvom videa, na ktorom pôsobil veľmi optimisticky, a my sme mu želali, aby sa aj v novom roku 2025 takto skvele bavil každý deň.... A teraz prišla nečakaná správa od jeho syna, známeho tenistu Andreja Martina – Jindro, ako ho všetci nazývali, tu už nie je.

Hoci bol roky na dôchodku, o osud Rázsoch sa stále zaujímal, aj v ten povestný augustový deň 2019, kedy sa začal komplex búrať, mal chuť prísť si pozrieť skazu na vlastné oči. Napokon len v televízii sledoval, ako vtedajší premiér Peter Pellegrini v prítomnosti kamier odštartoval jeho demoláciu – politik vyhlásil, že mu bude cťou zasadiť poslednú ranu istoty „rárohe“. Na čo v tej chvíli myslel Jindro Martin?

„Že je dehonestujúce robiť slávnostný akt z rozhodnutia, ktoré definitívne pochová všetko to úsilie, čo sa do stavby nemocnice investovalo – nielen financie, ale aj um ľudí, obrovské množstvo práce. Toto určite nie je dôvod na oslavu.“

Architekt Jindřich Martin mal presne premyslené, ako by sa dala stavba zachrániť. Statika bola úplne v poriadku...

V ďalších článkoch sme sa s Jindrom Martinom viackrát vrátili k tomu, že objekt sa búrať nemusel, dalo sa stavať na jeho základoch. V rukách mal statický posudok, ktorý potvrdil, že betónové konštrukcie skeletu sú úplne zdravé, statik ručí za jeho stabilitu.

„Uznávam však, že dispozičné riešenie, ktoré sa robilo v 80. rokoch, je už zastarané. Ale to by sa dalo prepracovať. Je možné napríklad bez zbytočnej nadstavby zvýšiť počet lôžok na  tisíc. Neblufujem, mám to preverené. Operačné sály, ktoré by mali mať väčšiu konštrukčnú výšku, sa zase dajú riešiť novou prístavbou... Všetky zásady dané pre nemocničné zariadenia sú však na Rázsochách dodržané, len by to chcelo zmenu dispozície a nové, moderné technologické zázemie. O tom sa však so mnou nik neradil. Rozhodlo sa búrať, čo vyjde štát na mnoho miliónov eur. Za túto sumu sa dá postaviť slušný chirurgický pavilón,“ poznamenal.

Zdôraznil tiež, že nešlo o búranie skeletu, ale  o hrubú stavbu, kde už boli priečky, obvodové murivo aj drevohliníkové okná, tie však medzičasom rozkradli.

„Slzy sa mi tlačia do očí, keď vidím, v akom dezolátnom stave je stavba dnes len preto, že zodpovední nezabezpečili potrebnú ochranu. Žiadne kamery, len dvaja strážnici a dva psy na taký obrovský areál, to bolo veľmi málo. Neviem si predstaviť, že by sa niečo podobné mohlo stať v inej civilizovanej krajine,“ krútil hlavou.

Pri našom poslednom stretnutí, vtedy sa už hovorilo o novom projekte pre Rázsochy, ale aj o možnosti postaviť napokon novú národnú nemocnicu v Ružinove (na svete bola dokonca jej vizualizácia) triezvo poznamenal – nemocnica potrebuje svojho krstného otca, inak nikdy nebude. To sa zjavne nestalo, keďže namiesto reálnych plánov máme opäť zatiaľ iba sľuby,

Po definitívnej správe, že „Jindra už nič nebolí“, sme si spomenuli i na tieto slová. K Rázsochám už dlhšie nechcel nič verejne povedať, ale osud jeho nemocnice ho stále trápil. "Je to moja karma, a zároveň tragédia," priznal. "A pre spoločnosť veľký neúspech, ktorý sa datuje od 30. rokov minulého storočia.“

Aj v tomto mal pravdu.

Česť Vašej pamiatke, PÁN architekt.

Anna Čapková 
(Bratislavské noviny)

P.S.: Posledná rozlúčka s architektom Jindřichom Martinom bude v stredu 15. januára o 13. 15 hod. v bratislavskom krematóriu.