Známe sú budúce názvy hlavných budov v EUROVEA CITY aj návrh organizácie bulváru Pribinova od Beth Galí

Zatiaľ čo organizácia zástavby a regulačné podmienky boli dané mestom už od realizácie  prvých objektov v zóne, ktorými je dnešný Tower 115 či budova SND, neskôr vznikajúce objekty tento systém rešpektujú a postupne kreujú plnohodnotnú mestskú štvrť. Developer EUROVEA CITY, spoločnosť J&T REAL ESTATE (JTRE), z tohto vychádzal aj pri pomenovaní hlavných budov a budúcich dominánt v zóne. Renomovaná barcelonská architektka Beth Galí, ktorá pracuje na celkovom riešení verejných priestorov v EUROVEA CITY, predstavila svoj návrh ideálnej organizácie bulváru Pribinova – ako miesta, ktoré podporí všetky druhy mobility a bude priateľské k chodcom.

„V JTRE máme víziu, akým spôsobom sa má Bratislava rozvíjať. Vždy berieme do úvahy, ako sa mesto prirodzene vyvíja a ako sa menia aj jeho potreby, pretože zásadné projekty, akým je aj EUROVEA CITY, ovplyvnia život mesta na mnoho rokov. Chceme, aby naše projekty vznikali vo vzájomnej zhode s mestom aj jeho obyvateľmi. Preto prichádzame s ucelenými a koncepčnými návrhmi a takými sú nielen urbanistické riešenie štvrte EUROVEA CITY a jej verejných priestorov, ale aj nedávno prezentovaný návrh centrálneho električkového okruhu,“ hovorí Peter Korbačka z JTRE, ktorý stojí za myšlienkou vzniku štvrte EUROVEA CITY.

EUROVEA CITY vzniká podľa podmienok daných mestom ešte v roku 1988

„Organizácia zástavby a regulačné podmienky rozvoja zóny Pribinova boli určené mestom už od začiatku realizácie  prvých objektov v zóne (dnešný Tower 115 a SND) a boli stanovené na základe riešenia zóny kolektívom architektov Bauer, Paňák, Kusý už v roku 1988,“ vysvetľuje architekt Radoslav Grečmal z GFI. „Objekty, ktoré vznikli v zóne následne a aj v budúcnosti pribudnú, tento systém plne rešpektujú a pretvárajú do podoby skutočnej mestskej štvrte.“

Keď hovoríme o regulácii organizácie zástavby, ide najmä o súbežné stavebné čiary zástavby, ktorá je orientovaná k nábrežiu, pri bulvári Pribinova a k Landererovej ulici, ale aj o formu blokovej zástavby, ktorá je charakteristická pre susediace územie Starého Mesta. Systém definuje aj výškovú hladinu zástavby, ktorá graduje smerom od Dostojevského radu ku Košickej ulici.

„Od začiatku sú za hlavné a najatraktívnejšie verejné priestory považované pešie nábrežie a námestie pred SND, čo rešpektujú a podčiarkujú všetky projekty v zóne. Dôležitým mestským priestorom sa stane bulvár Pribinova, ktorý pohľadovo smeruje na Bratislavský hrad, ktorý bude postupne rozširovaný malými námestiami v rámci nástupných priestorov do jednotlivých objektov a pasážami,“ vysvetľuje R. Grečmal.  

Charakter mestskej štvrte dotvorí aj nové názvoslovie existujúcich ale aj vznikajúcich nových objektov v EUROVE CITY, ktoré zjednoduší a sprehľadní orientáciu v zóne.

Architektka Beth Galí vidí bulvár Pribinova ako priestor priateľský k chodcom

Na koncepčnom riešení verejných priestorov v celej zóne pracuje už niekoľko mesiacov renomovaná barcelonská architektka a urbanistka Beth Galí. Počas svojej prvej prezentácie v Bratislave predstavila princípy, ktoré uplatňuje pri svojej práci s verejnými priestormi a o pár mesiacov neskôr hovorila o príležitostiach ale aj prekážkach, ktoré spolu s tímom identifikovala v zóne Pribinova. Ako ďalší krok teraz predstavila rozpracované koncepčné riešenie pohybu osôb a dopravných tokov v lokalite, so zameraním na bulvár Pribinova, ktorý je v tomto smere zásadný.

„Definovanie toho, ako sa ľudia majú a budú v zóne pohybovať, je prvým a nevyhnutným krokom, ktorý predchádza finálnemu návrhu vzhľadu a formy verejných priestorov v zóne, až po detaily, akým je výber povrchov alebo mestského mobiliáru,“ vysvetľuje svoj prístup a systém práce Beth Galí. 

Podľa Beth Galí, stará myšlienka „čím viac jazdných pruhov, tým menšia hustota automobilov v mestách“ sa ukázala ako nesprávna. Mestské ulice nie sú cesty, ale bohužiaľ, tendencia nových prístupov k urbanizmu dnes mení ulice na cesty pre autá. Myslí si, že Bratislava má stále čas, aby nespravila rovnaké chyby, ku ktorým došlo v iných mestách.

V EUROVEA CITY si tím Beth Galí stanovil tieto ciele:

• Priblížiť EUROVEA CITY k historickému centru Bratislavy.
• Zmierniť cestnú prevádzku a premeniť oblasť na priateľskú k chodcom, s ohľadom na  bezpečnosť všetkých členov dopravy a potreby cestnej prevádzky. Prevádzka zásobovacích áut a návštevníkov sa bude realizovať od konca bulváru prostredníctvom podzemných komunikácií, ktoré autá navedú priamo k parkoviskám. To zmierni dopad cestnej prevádzky na pohyb po bulvári.
• EUROVEA CITY sa stane  štvrťou so svojim mestským životom, charakterom a identitou. Jej verejné priestory budú odrážať jedinečnosť a súdržnosť skrz sieť chodníkových trás a mestský mobiliár.

Pri budúcej organizácii bulváru Pribinova uplatnila B. Galí myšlienku, že všetky možnosti mobility v mestách – pešia mobilita, elektrická kolobežka, bicykel, motocykel, privátna doprava a mestská hromadná doprava – dokážu spolunažívať na jednej ulici bez narušenia priestoru pre chodcov. Bulvár tvorí hlavnú os projektovanú na mestskej promenáde so stromovou alejou so špecifickým charakterom a identitou. Je akousi linkou prechodu medzi južným a severným sektorom Eurovei. Na juhu tvorí verejné priestranstvá na brehu Dunaja, na severnom konci zase tvorí ulice, ktoré vytvárajú prepojenie s historickým centrom Bratislavy.

Za mimoriadne dynamický a dôležitý element v meste, najmä veľkosti Bratislavy, považuje B. Galí električku. Podľa európskych expertov je električka ideálnym systémom pre mestá s menej ako 800 000 obyvateľmi, pretože v mestách nad milión obyvateľov môže vsadenie siete koľají do mestskej štruktúry narušiť pokračovanie mestského rastra.

„Dobrým príkladom je električka vo francúzskom meste Tours, ktoré je veľkosťou skoro ako Bratislavy. Nedávno tam zaviedli električku ako nový systém mobility v centre mesta, pričom trať vedie v blízkosti mnohých dôležitých budov. Výsledkom je vyššia kvalita verejných priestorov, napríklad námestia ktorým vedie trať, aj celkovo zlepšenie mestského života,“ hovorí Beth Galí.

JTRE je hlavným partnerom festivalu Biela noc

Návštevníci Bielej noci budú môcť zažiť EUROVEA CITY z inej perspektívy

JTRE ako hlavný partner festivalu spolu s EUROVEA CITY prinášajú do Bratislavy po prvýkrát projekt choreografa Williho Dornera, ktorý návštevníkov Bielej noci pozve na netradičnú nočnú prechádzku súčasným umením. „Tento svetoznámy performer si špeciálne pre štvrť EUROVEA CITY pripravil unikátnu zážitkovú pohybovú prechádzku, vďaka ktorej budú môcť diváci vnímať verejné priestory pri Dunaji úplne z inej perspektívy,“ hovorí riaditeľka festivalu Biela noc Zuzana Pacáková.

Pestrofarebné telá vsunuté do architektúry pozývajú objavovať novú štvrť EUROVEA CITY inak, a to v piatok a v sobotu 28.9. a 29.9. o 15:00, 19:00 a 22:00 hod. Performance začína vždy na parkovisku pri Filozofickej fakulte na Gondovej 2. 

Vodná trasa Bielej noci bude plná headlinerov a úplne bez áut

Festival Biela noc bude tradične prebiehať na dvoch trasách – vodnej a historickej. Vďaka rozsiahlej dopravnej uzávierke, od River Parku až po Euroveu, si práve na vodnej trase budú môcť tento rok návštevníci užiť nočnú prechádzku po nábreží Dunaj úplne bez áut. Pozdĺž nábrežia tak vznikne dočasná pešia zóna, ktorá plynule nadviaže na trasu v historickom centre mesta.

Obľúbená vodná trasa ponúkne opäť niekoľko známych diel od zahraničných hviezd, ako aj kvalitné domáce umenie. Nezabudnuteľným bude určite aj vesmírny zážitok od Japonca Yasuriho Chidu či hypnotická projekcia vytvorená špeciálne pre industriálny priestor Skladu č.7 od Oliviera Ratsiho. Veľký zážitok umožní aj vizuálne spracovanie budúceho bratislavského mrakodrapu v novovznikajúcej štvrti Eurovea City, či nočná Oáza v Panorama Parku tvorená z tisícov laserových lúčov.

Kreatívci z BN Label sa postarajú o ďalšiu dominantu nad Dunajom – architektúru Starého mosta oživí vizuálna hra farieb, ktorá sa stane symbolom prepájania brehov, spolupatričnosti, tolerancie a odkazom na ľudskú rozmanitosť. V River Parku sa zase bude kresliť vodou vďaka špeciálnej technológii vyvinutej Francúzom Antoninom Fourneaum. V Zuckermandli budú môcť odvážlivci vstúpiť do obrej čiernobielej pavučiny z dielne architektov Numen/For Use, na promenáde medzi Zuckermandlom a mostom SNP uvidia svetelné objekty od Šimona Kerna a Ľuba Mikleho a v historickej Moyzesovej sieni ich očarí nafukovací autoportrét Viktora Freša.