Albín Brunovský: Pocta grafickému priateľstvu

Albín Brunovský (1935 – 1997)

Slovenský maliar, grafik a ilustrátor, rodák zo Zohoru, je významným aj medzinárodne uznávaným slovenským grafikom, ilustrátorom a pedagógom VŠVU v Bratislave. Bol žiakom významného profesora Vincenta Hložníka na VŠVU v Bratislave. Brunovský potom na VŠVU aj sám pedagogicky pôsobil v rokoch 1967 – 1990 ako vedúci oddelenia knižnej grafiky a ilustrácie, kde vychoval množstvo absolventov, dnes významných tvorcov. V jeho tvorbe dominovala kresba, grafika, maľba na drevo, ale aj scénografia, či návrhy známok a plagátov. Bol jedným zo zakladateľov Bienále ilustrácií Bratislava. Jeho tvorba je charakteristická prepájaním fantazijných s realistickými prvkami. Jeho grafické dielo sa vyznačuje základnou fantazijnou, imaginatívnou orientáciou. Okrem voľnej grafickej tvorby sa Brunovský venoval aj tvorbe exlibris. Od 70. rokov vytvoril spolu 103 diel, ktoré tvoria privátnu, intímnu časť jeho mnohotvárneho grafického diela so zachovanou voľnosťou, hravosťou a sviežosťou prejavu. Okrem tvorby exlibris Albín Brunovský sa zaoberal aj tvorbou novoročeniek. Za svoju tvorbu získal veľa domácich a najmä zahraničných ocenení. Dielo Albína Brunovského je zastúpené aj v stálych expozíciách Oravskej galérie v Dolnom Kubíne jedinečnou ucelenou maliarskou kolekciou 26 diel, ktoré vznikli v rokoch 1970 – 1973.

Ivan Panenka(1934 – 2013)

Po meštianskej škole vyštudoval reálne gymnázium v Bratislave. Sníval o pilotovaní lietadiel, už v mladosti mu bol vzorom M. R. Štefánik. Nakoniec sa aj pre nemajetné pomery rozhodol študovať na vojenskej škole vtedy ešte veľmi mladý a neznámy odbor meteorológiu. V dobe vysokoškolských štúdií spoznal svoju budúcu manželku a po absolvovaní štúdií v Prahe a Brne sa i s prvorodeným synom Petrom mladá rodina presťahovala do Prahy. Čoskoro sa Ivan Panenka stal vedúcim Hlavního povětrnostního ústředí. Narodila sa im dcéra Ivana a do osudov rodiny zasiahli až udalosti roku 1968. S rodinou sa vrátil na Slovensko do Bratislavy a až do dôchodkového veku pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, venoval sa prognostickej službe na hydrológii. Ivan Panenka sa od mladosti zaoberal neobvyklým koníčkom, na Slovensku omnoho vzácnejším ako v Čechách, zbieraním exlibrisov. Začínal skromne. Zbieranie ho priviedlo k známosti s Albínom Brunovským a sporadický kontakt rokmi postupne prerástol v hlboké priateľstvo. Pomáhal mu v ateliéri a trávil s ním mnoho hodín v rozhovoroch pri tlači grafík. Mnohí významní grafickí tvorcovia z bývalého Československa sa stali priateľmi a známymi Ivana Panenku. Po odchode do penzie sa celoživotný koníček stal vášňou a Ivan Panenka zúročil skoro viac ako štvrťstoročné úsilie v poznaní exlibris i voľnej grafiky. Začal organizovať výstavy, zabezpečoval vernisáže, mnohým umelcom v Československu, neskôr i po rozdelení, napomohol k propagácii ich tvorby. Diela českých autorov prinášal na Slovensko a naopak. Stal sa aktívnym organizátorom Slovenskej spoločnosti exlibristov, ktorá nemala dovtedy tradíciu a povzniesol ju na medzinárodnú úroveň. Organizoval s nadšením, často s vlastným ekonomickým prispením, od roku 1993 do roku 2004 Trienále Exlibris Bratislava medzinárodnú súťaž tvorcov exlibris v rámci European Exlibris Meeting svetového stretnutia zberateľov a tvorcov exlibris, kde sa postupne zvyšoval počet i kvalita účastníkov. V Senici zorganizoval dve veľké výstavy svojej zbierky a po Slovensku veľa podujatí pri prezentácii kníh vydavateľstva Ex Tempore, ktoré viedol spoločne so svojím synom. Za posledných 20 rokov života otváral výstavy v Maďarsku, Poľsku, na Ukrajine, po celých Čechách, v Rakúsku, Taliansku, Nemecku. Ako predstaviteľ slovenských zberateľov exlibrisov navštívil Japonsko a mal prednášku pre tamojšiu exlibrisovú spoločnosť. V jeho aktivitách pokračuje jeho syn Peter, ktorý výstavu ako poctu priateľstvu umelca a jeho zberateľa pripravil k nedožitým 80. narodeninám Albína Brunovského a uviedol ju po Prahe, Senici a Bratislave i v Krakove, Varšave a Moskve..