Anything Goes pt. 2.: Techno ed.

Projekt pokračuje v skúmaní aktuálnych umeleckých stratégií v stredoeurópskom priestore. Koncepcia sa zameriava na princípy formálnych a ideových deformácií a de(/re)konštrukcií s charakteristickým prelínaním odlišných vizuálnych foriem a koncepčných zdrojov. Pre tvorbu Botonda Keresztesiho, Niky Kupyrovej, dvojice Alex Selmeci & Tomáš Kocka Jusko, Céline Struger a Nik Timkovej je príznačný kolážový prístup (nie však v zmysle tradičného média koláže, ale skôr v princípoch preberania prvkov z rozličných kontextov a následného vkladania do nových ideových a vizuálnych foriem), apropriácia cudzích či nájdených materiálov a mediálna variabilita.

Výstava voľne nadväzuje na rovnomenný kurátorský projekt Anything Goes (2019, White & Weiss Gallery, autorky: Svetlana Fialová, Pavla Malinová, Nana Mandl, Titania Seidl), ktorý sa zameral na rekonfiguráciu podstaty maľby, kresby či koláží. Aj napriek tomu, že sequely bývajú zriedka odkázané na úspech, téma rozpadu a následného nového usporiadania vizuálnych a ideových útvarov aj naďalej podnecuje k ďalšiemu výskumu.

Podtitul Techno ed. priamo reaguje na kontext aktuálneho digitálneho sveta, ktorý nás bezprostredne obklopuje – sociálne siete, blogy, live streamy, virtuálne prehliadky expozícií, inteligentné domácnosti, novodobé influencerstvo, smartfóny, umelá inteligencia či technologizácia umenia. Vybraní autori a vybrané autorky pracujú s tradičnými médiami (maľba, objekt, inštalácia), avšak nové technológie a ozveny chladného digitálneho priestoru sú neodmysliteľnou súčasťou ich ideovo navrstvených prác. Na jednom mieste sa prirodzene prelínajú výňatky z populárnej kultúry, alternatívnych realít, dejín umenia, sci-fi, digitalizácie, počítačových hier či osobnej mytológie. Intímne príbehy sú kamuflované univerzálnym jazykom súčasného umenia a všeobecné témy sa zdajú až prekvapivo osobné. Vysoké umenie kontrastuje s cieleným použitím lacných materiálov a virtuálny svet sa mieša s tým fyzickým.

Výstava Anything Goes pt. 2.: Techno ed. zdôrazňuje okrem príbuzného prístupu k tvorbe aj silnú dystopickú a postapokalyptickú atmosféru, ktorá sa rozpína po celom galerijnom prostredí. Akcelerácia pocitov samoty, úzkostí, otázok prežitia, environmentálnej udržateľnosti, alternatívnych prístupov k životu či budúcnosti ľudstva sa vzhľadom na aktuálne spoločensko-politické dianie a udalosti v postkoronovom svete výrazne zosilňuje. Zdá sa totiž, že je naozaj všetko možné.