Are You Art ?! w/ Ema Lančaričová

Jemne provokatívny názov nášho nového seriálu, kde sa podpisujeme ako kurátori viac, ako kedykoľvek predtým. Ako Sub:tearz crew tentoraz ustupujeme do úzadia, dávame priestor vizuálnemu umeniu, ktoré sprevádzame hudobnou selekciou a pýtame sa: Are You Art ?

Premiéru celého projektu odštartuje naša dvorná fotografka Ema Lančaričová s jej bakalárskym projektom – Sypká nehmatnosť smrti.

Projekt nesúci názov SYPKÁ NEHMATNOSŤ SMRTI predstavuje bakalársku prácu vytvorenú v ateliéri O Fotografii na odbore Fotografia a nové média Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Spája experimentálny prístup spracovania fotografie a filozofické úvahy nad médiom fotografie.

Keďže pojem smrti je ťažko definovateľný a viacvrstvový, v práci nejde o to, zadefinovať ho. Chce metaforicky prepojiť viaceré úvahy medzi pojmami fotografia a smrť.

Autorka s fotografiou narába ako s referentom smrti. Názov práce je prebratý z rovnomennej knihy od českého spisovateľa Michala Janatu. Spojenie „Sypká nehmatnosť smrti“ autorka považuje za dostatočne výstižný v prepojení s teoretickou aj praktickou časťou práce.

Event bude prebiehať formou interaktívnej vernisáže s viacerými inštaláciami umiestnenými v priestore Malého Berlína, ale aj mimo neho. V úvode sa predstaví sama autorka a porozpráva o sebe a tomto projekte, preto odporúčame prísť na čas. Na úvodný raut môžete prísť už od 20:00. Približne o 21:00 sa začne úvodná reč autorky. Následne sa otvorí celý priestor s inštaláciami a s tým začne aj voľná zábava.

O hudobný podmaz sa po celý čas budú starať kurátori akcie Sub:tearz. Hudba bude tematický ladená k vernisáži, tak aby posilnila atmosféru a dodala inštaláciám ďalší rozmer.

Osvieženie v podobe vína, vody bude zabezpečené a občerstviť sa tiež môžete na bare v Akademia.

VIAC O INŠTALÁCII

Inštalácia sa skladá z viacerých častí, v každej časti je použitý iný technologický aj koncepčný prístup. Vo výsledku má inštalácia za úlohu predstaviť akýsi abstraktný archív smrti, ktorý by však nemal pôsobiť skľučujúco ani násilne.

V sklenenej urne sa nachádza doslovne pretransformovaný pojem sypká nehmatnosť smrti, a to tak, že na sypké – sadru, ktorá bola zaliata vodou, bola nanesená foto emulzia a následne bola na ňu naexponovaná fotografia. Tento objekt bol v procese zničený a opäť sa z neho stal len sypký fragment.

V časti 5 a 5 polaroidov ide napríklad o prezentáciu doslovnej smrti fotografie ako nemožnosti zobrazenia a sprostredkovania reality. Náhoda pri použití polaroidového fotoaparátu spôsobila, že pri stlačení spúšte vyšlo z fotoaparátu namiesto jedného snímku až 5 kusov. Iba na prvej fotografii bol viditeľný obraz. Ostatné snímky zostali čierne kvôli mechanickému roztretiu chemikálií počas vychádzania z fotoaparátu cez valčeky, ktoré tieto chemikálie rozotierajú pri pohybe. Pôsobením denného svetla sa začal obraz na nich meniť. Bola to teda pre tieto fotografie smrť, keďže v budúcnosti na nich mohlo byť niečo nafotené, alebo mala táto smrť pokračovaním času spôsobiť ďalší „život“ týchto fotografií.

Čas je dôležitým aspektom, ktorý prepája pojem fotografie a smrti. Procesuálnosť času je doslovne zachytená na fotografickom papieri o rozmere 2 × 1 m, ktorý bol obliaty negatívnou vývojkou, ktorá na ňom vytvorila abstraktný vzor. Papier však nebol ustálený a tak postupom času papier stmavne sám od seba, až kým nezostane úplne čierny.

Veľkú časť práce tvoria materiály nájdené v opustenom chemickom laboratóriu. Ide o plan filmové negatívy, sklenené negatívy a balík osvietených papierov. S týmito materiálmi ďalej autorka pracuje, teda ich recykluje, pričom vzniká nový kontext.