Béton

Bytové domy, plávajúce ulice a kozmický vek dizajnu: povojnový urbanizmus bol viac než len samotná konštrukcia. Zaoberal sa realizovaním „betónových utópií“, keďže betón predstavoval najinovatívnejší materiál toho času. Aj v dnešnej dobe je betón považovaný za progresívny materiál.

Výstava Béton (Concrete) zdôrazňuje večne moderný aspekt tohto materiálu, poukazuje na sociálne a ideologické dôsledky použitia betónu v minulosti. V 60-tych rokoch sa štýl budov silno odvíjal od použitého materiálu a vznikol štýl s názvom Brutalizmus. Pomenovali ho podľa francúzskeho slova pre surový betón - béton brut.

Brutalizmus bol radikálny a predstavoval nekompromisnosť. Flexibilita materiálov s potenciálom pre expresívny dizajn umožňovala experimentálny prístup a hľadanie limitov. Avšak betón je tiež definovaný aj ako ukazovateľ sociálnych aspektov. Počas neskorého modernizmu vznikali rozsiahle projekty z betónu pre rôzne sociálne skupiny ako napríklad radnice, vzdelávacie inštitúcie a kultúrne centrá.

V neskorých 80-tych rokoch zažíva betón svoje znovuzrodenie. Vtedajší umelci boli fascinovaní dualitou výrazu a „ľudského modernizmu“ spojeného v betónovej architektúre. Napriek tomu, že veľká časť týchto štruktúr sú dnes už len ruinami ako dôkazy neúspešnej ideológie, stále sprostredkúvajú modernistický prísľub vytvorenia inovatívnych návrhov pre funkčnú architektúru.

Na výstave vo viedenskom Kunstahlle nájdete tvorbu od viacerých umelcov.

Plastiky Sofii Thorsen boli inšpirované povojnovým umením vo Viedni. Umelci navrhovali betónové sochy, ktoré slúžili ako súčasť detských ihrísk. Sochy na hranie boli umiestnené pri viedenských obecných bytoch. Boli kombináciou abstraktného sochárstva s praktických využitím. Thorsen znovu prinavrátila do urbanizmu krajiny sochy na hranie.

Sochárka Isa Genken sa vo svojej tvorbe tiež zmieňuje o význame betónových konštrukcií v období keď sa betón využíval výlučne na tvorbu kultúrnych centier, škôl, univerzít, mestských verejných knižníc a dopravných stavieb.

Návrat umenia so sociálnym zameraním bol propagovaný v Dokumente 8 z roku 1987. V tej dobe Olaf Matzel vystavoval tvorbu pre viedenské Kunsthalle: mriežkovaný betón vyrobený pravdepodobne z vajíčkových kartónov navrhnutý na fasáde obchodu. Z jeho publikácie Brutalist Bulletin Boards z roku 2001 sa Tom Burr inšpiroval architektúrou Paula Rudofova, jedného z protagonistov butalizmu v USA. Umelec pózuje s fotografiami Jima Morrisona a s budovami Rudolpha v New Haven. Burr vidí nepriamy protest proti konvencií a rozvratným rozporom v Rudolphovom prijatí tohto štýlu architektúry, ktorý bol do tej doby používaný len na budovách vlády a mestských zariadení. Na druhej strane bol Morrison zatknutý za neslušné správanie počas koncertu v New Haven.

Socha od Jumana Manna vo vládnej štvrti pripomína teroristický útok. Diela inštalované na výstave sú presné kópie stĺpov úradu vlády z Osla, ktorý bol cieľom teroristického útoku Andersa Breivika v roku 2011. Brutalistická stavba z roku 1958 bola vnímaná ako symbol škandinávskeho blahobytu a preto predstavovala odpor Breivikovej ideológie.

Vizionárske budovy Wernera Feiersingera z 50-tych a 70-tych rokov v severnom Taliansku sú nositeľmi futuristickej architektúry, čo je obzvlášť fascinujúce, že minulosť môže byť radikálnejšia než prítomnosť.

Egyptská umelkyňa Heba Amin svojom videu Speak2Tweet kombinuje zábery z hrubej stavby v Káhire a správania sa Egypťanov počas protestov proti Mubarakovmu režimu v roku 2011.

Inštalácia od Susanne Krieman v názvom One time on million sa skladá z drevených vitrín so 42 fotografiami zhotovenými Viktorom Hasselbaldom. Fotky migrujúcich vtákov z 30-tych rokov vedľa fotiek majetku švédskej rady, ktoré sú dnes obývané prevažne imigrantmi. Jeho tvorba poukazuje na podobnosť medzi životmi zvierat a ľudí.

V poslednej dobe narástol záujem o urbanizmus neskorého modernizmu v súčasnom umení. Nie je to z nostalgických dôvodov, ale ako pripomienka, že architektúra môže byť viac ako len zastavaný priestor. Prehodnocuje estetické vlastnosti betónu ako aj jeho možné využitie v budúcnosti.