BIENÁLE MAĽBY VI.? ABSTRAKCIA / METÓDA A METAFORA

Autori: Katarína BALÚNOVÁ, Rita KOSZORÚS, Martin KUDLA, Henrieta KURČÍKOVÁ,  Martin LUKÁČ, Roland NEUPAUER, Simona ŠTULEROVÁ.

Abstrakcia v maľbe je používaná ako jazyk, teda metóda zobrazenia, spôsob (štýl), akým je o svete vypove-dané. Na druhej strane je abstrakcia metaforou obrazu sveta, podobenstvom, zobrazenou predstavou v podobe abstraktnej schémy. Súčasná abstrakcia, ktorej východiská súvisia s umením moderny, s avantgard-ným jazykom geometrie, s teóriami a snahami Bauhausu, ruských konštruktivistov, maľbou Kandinského, Mondriana, Maleviča a ďalších, obsahuje v sebe fúziu, protirečenia, ale aj kritické revízie modernistickej abstrakcie najmä v umení 80. rokov 20.st. V dnešnej situácii sa javí ako problematické striktne škatuľkovať jednotlivé formy maliarskeho prejavu. Relatívnym je aj delenie na figuratívne a nefiguratívne maliarstvo, problematické je hovoriť aj o konceptuálnej maľbe, či digitálnej maľbe, používať pojmy, ktoré sa navzájom vylučujú. Príhodné je hovoriť o maľbe ovplyvnenej konceptuálnym umením, resp. nejakou jeho formou, takisto o maľbe pod vplyvnom výsledkov digitálnych technológií.

V prezentovaných dielach Simony Štulerovej je základnou témou analýza a konflikt prírodného a civilizačno-kultúrneho prostredia. Katarína Balúnová sa vo svojej tvorbe zaoberá témou mesta a urbanizmu, ktorý vníma ako špecifický priestor reflektujúci aktuálnu spoločenskú situáciu vo viacerých rovinách: nielen v maľbe,  ale aj  v objektoch, kde opúšťa odkazy k realite v prospech čistej abstrakcie. Zámerom Rity Koszorús je nabúrať stereotypné vnímanie „maľby“ a posunúť jej súčasné predpoklady, klásť otázky a zodpovedať ich, kritizovať a reflektovať, hrať sa. Martin Kudla používa techniku airbruschu v kombinácii s akrylom a kávou, čím sa snaží nasimulovať virtuálne prostredie grafického počítačového programu a zdôrazniť tým nezvratné procesy náhody v analógovom prevedení maľby. Henrieta Kurčíková rieši problematiku neosobného replikovania folklórnych motívov v súčasnom dizajne. Diela Martina Lukáča reflektujú všeobecné témy a realitu pomocou rôznych námetov, ktoré zjednodušuje a prepája do sérií – charakteristickým pre jeho tvorbu sa stal pojem „speculative realism“. Roland Neupauer sa venuje maľbe, ktorá je charakteristická výraznou expresivitou: zobrazenie reálneho prostredia prepisuje do abstraktne pôsobiacej štruktúry, vychádza však zo zobrazenia okolitého priestoru.

Abstrakciou môže byť len tvorba reagujúca na racionálne princípy, predstavy primárne absentujúce vo vizuálnej oblasti (matematika, prírodné vedy, logika či etika, audio podnet), alebo reakcia na isté humanitné oblasti, predovšetkým rôzne psychologické školy, ktoré sa snažia vykladať ľudskú predstavivosť, najmä mechanizmus vnímania či videnia, alebo vysvetľovať neverbálne predstavy bez, alebo zdanlivo bez priameho vonkajšieho podnetu a formy ich vizualizácie (sny, nevedomie, archetyp).