Bienále maľby VI.?

Bienále maľby VI.?, Abstrakcia / metóda a metafora
Katarína Balúnová
Rita Koszorús
Martin Kudla
Henrieta Kurčíková
Martin Lukáč
Roland Neupauer
Simona Štulerová
Kurátori výstavy: Gabriela Garlatyová a Štefan Balázs

Súčasná abstrakcia, ktorej východiská súvisia s umením moderny, s avantgardným jazykom geometrie, s teóriami a snahami Bauhausu, ruských koštruktivistov, maľbou Kandinského, Mondriana, Maleviča a ďalších, obsahuje v sebe fúziu, protirečenia ale aj kritické revízie modernistickej abstrakcie najmä v umení 80. rokov.

Abstrakcia v maľbe je používaná ako jazyk, teda metóda zobrazenia, spôsob (štýl), akým je o svete vypovedané. Na druhej strane je abstrakcia metaforou obrazu sveta, podobenstvom, zobrazenou predstavou v podobe abstraktnej schémy.
V dnešnej situácii sa javí ako problematické striktne škatuľkovať jednotlivé formy maliarskeho prejavu. Relatívnym je aj delenie na figuratívne a nefiguratívne maliarstvo, problematické je hovoriť aj o konceptuálnej maľbe, či digitálnej maľbe, používať pojmy, ktoré sa navzájom vylučujú. Príhodné je hovoriť o maľbe ovplyvnenej konceptuálnym umením, resp. nejakou jeho formou, takisto o maľbe pod vplyvom výsledkov digitálnych technológií. Ak si zameníme pojem maľba v zmysle namaľovaný obraz za pojem obraz (image – picture – painting), tak sa nám ponúka iná možnosť, uznať za maľbu obraz, ktorý sa na maľbu podobá, resp. je len čiastočne vytvorený, eventuálne dotvorený maliarskymi prostriedkami v ľubovoľne širokej škále. Pojmová neujasnenosť panuje aj v definovaní toho, čo je abstrakcia: je abstrakciou v princípe realisticky spracovaná časť reality vnímateľná len pomocou špeciálnych optických prístrojov (mikroskop, ďalekohľad, iná forma zväčšenia), či je abstrakciou parafráza, prepis prírodnej, resp. umelej štruktúry? Alebo je to istá forma popisnosti, paradoxného realizmu?
Môže byť abstrakciou len tvorba reagujúca na racionálne princípy, predstavy primárne absentujúce vo vizuálnej oblasti (matematika, prírodné vedy, logika či etika, audio podnet), alebo reakcia na isté humanitné oblasti, predovšetkým rôzne psychologické školy, ktoré sa snažia vykladať ľudskú predstavivosť, najmä mechanizmus vnímania či videnia, alebo vysvetľovať neverbálne predstavy bez, alebo zdanlivo bez priameho vonkajšieho podnetu a formy ich vizualizácie (sny, nevedomie, archetyp).

Výber niekoľkých autorov a autoriek, ktorí sa venujú maľbe, abstrakcii a analýze abstraktnej maľby je vizuálnou esejou k tejto téme, ktorá je v pohybe, otvorená v živom procese umenia.