Boris Németh, Ján Viazanička KRAJINA

Dlhodobý dokumentárny projekt KRAJINA má ambíciu zachytiť v užšie vymedzených tematických okruhoch fotografický záznam charakteru spoločnosti, krajiny a spôsobu života ľudí na Slovensku, nadväzujúc na osvedčenú autorskú spoluprácu Borisa Németha a Jána Viazaničku. Tento projekt predstavuje súhrnnú výstavu dlhodobých dokumentárnych projektov Premien Slovenska, ale aj sólových tém oboch autorov, na ktorých práve aktívne pracujú.

Krajina je spomienka na miesta, kde sme niečo zažili, kam nás ženie túžba ísť a vidieť niečo nové. Len tak, lebo túžime po zmene, lebo sa to patrí, lebo je taká doba. Ale čo naša krajina DOMA?

KRAJINA je vo fotografiách Borisa Németha a Jána Viazaničku premenlivou hodnotou, ktorej dominuje stopa človeka.

Či už chceme alebo nie, musíme si priznať, že panenské pohľady na pravidelné stohy sena, vzdialené končiare hôr a známe siluety štítov sa už len tak ľahko nedajú vidieť neporušené, bez hmatateľných dôkazov činnosti človeka.

Aj keď sa krajina ako definícia a slovo stále delí na prírodnú a kultúrnu, fotografie z ich rôznych autorských projektov zachytávajú prienik týchto dvoch pojmov, ktorý sa nám zhmotňuje pred očami. Človek sa v prírodnej krajine udomácnil, sprivatizoval si lúky, vyrúbal lesy, nechal schátrať veľa plotov a nielen tie. Pomaly vytesňuje pôvodné pohľady, pôvodnú existenciu krajiny a nahrádza ju svojou predstavou o tom, ako by mu mala slúžiť.

Každý deň zanechávame stopy, ktoré si obaja fotografi všimli a s pre nich typickým neromantizujúcim pohľadom zachytili, aká sme podľa nich krajina, štát, prosto kus zeme z tej veľkej planéty. Obnažujú samotný pojem krajiny a zachytávajú ju v novom tisícročí. Sledujú, ako sa mení s pribúdajúcou populáciou, ktorá si privlastňuje životný priestor tých, čo sa nevedia brániť.

Staviame domy a továrne, pretíname krajinu diaľnicami a meníme ju naším vlastným obdivom. S hrdosťou sa vytrepeme na kopce, ideálne na tie, kde nás čaká dobrá káva a pohostenie a donekonečna si šliapeme nové chodníčky, až sa po nich skaly odplavia dole do doliny. A ak nemáme čas do krajiny ísť, tak si ju prinesieme k sebe – okolie pretvoríme na vysnívanú palmovú pláž a nevadí nám ani smetiak na kraji budovy.

Postačí vlastne iba ilúzia, že všetko je stále tak, ako má byť.

Ak v zmenách žijeme, nie sú pre nás badateľné.

Zmizli tie dlhé lány obilnín a nahradila ich žltosť repky. Ilúzie šťastných dedín vytlačili informačné tabule, ktoré nám radia, kde si môžeme dať lacno niečo do žalúdka. Cesty nás unášajú hore diaľnicami, ako vzdušnými mostmi a my ani nemáme čas zísť z nich dole. Zastaviť sa na ich okraji, dať si lepený chleba so šunkou a pozrieť sa kadiaľ a kam naozaj ideme.

Rozľahlosť krajiny a jej krása spočívajú v tom, akí ľudia v nej žijú. My ju prílišnou činnosťou aj nezáujmom pretvárame na vlastný obraz.

V projekte Premeny Slovenska nás obaja fotografi v tej krajine našli. KRAJINA nám ako pozdrav zo Slovenska ukazuje ako sa mení na obraz svojho človeka v nej.

Aká je teda naša KRAJINA?

Kurátorka: Mgr. art. Miriam Petráňová