Čo sa stalo s „právom na mesto“?

Právo na mesto sa v posledných rokoch stalo nadužívaným heslom, ktorým sa zaklína takmer každý, kto sa snaží mesto utvárať. Napriek tomu, že sa takmer neustále hovorí o politickej participácii obyvateľstva na tvorbe podoby mesta, jeho tvár stále mení predovšetkým neutíchajúci proces gentrifikácie a komodifikácie.

V rámci diskusie sa chceme vrátiť k pôvodnej myšlienke práva na mesto a hľadať odpovede na otázku, či a ako nám môže pomôcť pri demokratizácii našich miest a zápase proti snahe o redukciu jeho funkcií na dobývanie zisku. Pozvanie do diskusie prijali Barbora Bírová, Arnošt Novák a Bohdan Smieška.

Organizuje Príbeh nula ako súčasť série prednášok s názvom "Právo na mesto - polstoročie zápasov o mestskú demokraciu":

26. 3. Čo sa stalo s „právom na mesto“?
16. 4. „The Left to the City“: Reflexie z aténskych ulíc

http://www.pribehnula.info/

Príbeh nula je iniciatíva, ktorá má ambíciu formou nepravidelných prednášok a diskusií pôsobiť na verejný priestor. Prinášať do neho témy, ktoré sú z rôznych dôvodov marginalizované a na spoločenský vývoj majú takmer nulový vplyv. Je šanca túto nulu prepísať novým príbehom? Spoločne s pozvanými prednášajúcimi sa snažíme uvažovať nad príčinami niektorých súčasných problémov týkajúcich sa spoločnosti i prírody a zaoberať sa rozličnými prístupmi k ich možným riešeniam, a to i na základe poučenia z historických skúseností.

"Právo na mesto - polstoročie zápasov o mestskú demokraciu"

V tomto roku oslávi 50 rokov od svojho prvého vydania dielo francúzskeho filozofa Henryho Lefebvra Právo na mesto. Vznikalo v nepokojnej dobe revolučného roku ´68. Lefebvre sa v ňom snažil sformulovať požiadavku na nový prístup k mestskému životu.

Mesto sa malo stať demokratickým priestorom, v ktorom sú do rozhodovania o jeho podobe zapojení všetci jeho obyvatelia a obyvateľky. Nemalo byť produktom vyvolených, ale spoločným dielom všetkých. Ako sa podarilo víziu o demokratickom meste naplniť?