Dom umelca

V závere 19. storočia prenikajú estetické ideály do rôznych sfér života prostredníctvom syntézy umeleckých foriem. V architektúre to znamená, že budova je vnímaná v širšom kontexte svojho vonkajšieho vzhľadu, vnútorného vybavenia, zariadenia vrátane jeho dizajnu a v neposlednom rade jej zasadenia do krajiny. Strach z veľkého rozmachu industrializmu vyvoláva potrebu vytvorenia unifikovaného priestoru, útočiska poskytujúceho ochranu pred chaosom, ktorý prináša doba. 

Práve v tom čase, krátko potom ako definitívne opustil mondénne a vyrušujúce prostredie Benátok, si v Banskej Bystrici maliar Dominik Skutecký podľa vlastného návrhu stavia vilu s dekoratívnou, ale predovšetkým symbolickou výzdobou čelnej fasády. Približne o dekádu neskôr symbolista Fernand Khnopff (1858 – 1921) buduje vilu zasvätenú umeniu, v ktorej sa chce izolovať pred veľkomestským ruchom Bruselu a od začiatku 20. rokov 20. storočia prežíva švajčiarsky psychiater Carl Gustav Jung iniciačný rituál pri vlastnoručnej stavbe bollingenskej veže na brehu Zürišského jazera.

Rozprávanie Maroša Rovňáka o tom, čo majú, či nemajú tieto tri stavby spoločné a o potrebe symbolického života.

Vstup voľný.