Don Quijote

„Když Bůh opouštěl místo, odkud řídil univerzum a jeho řád hodnot, odkud odděloval dobré od zlého a dodával smysl každé věci, don Quijote vyšel z domova a nebyl s to poznat svět. Za nepřítomnosti nejvyššího Soudce se totiž svět náhle objevil v celé své zrádné mnohoznačnosti; jediná boží Pravda se rozpadla na sta relativních pravd, o které se lidé podíleli. Takto se narodil Novověk a s ním román, jeho obraz a model.“                                                           

Milan Kundera

Postava Dona Quijota z románu Miguela de Cervantesa Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha bola známa už od svojho vzniku v roku 1605 a celé stáročia sa k nej vracali nielen španielski umelci, spisovatelia a filozofi, ale aj významní predstavitelia európskej kultúry.

Počas štyroch storočí, ktoré uplynuli od vydania Cervantesovho románu, v ňom niektorí videli racionalistickú kritiku zmäteného idealizmu, iní zas jeho chválu. V obidvoch prípadoch hľadali morálne stanovisko, zatiaľ čo román ponúka v základe ďalšie a ďalšie otázky. Podobne ako v prvých európskych románoch, ktoré popisovali putovanie svetom a jeho poznávanie prostredníctvom bezprostredných skúseností, respektíve fantázie, sa najdôležitejšia javí samotná cesta. Na širokej škále sa preto pohybovali aj rôzne obrazové interpretácie.

Ikonografický vývin postáv a scén Cervantesovho románu sa formoval od jeho vydania v 17. storočí. Už v prvých prekladoch sa objavovali „ilustrácie“, prípadne sa jednotlivé výjavy vydávali ako samostatné listy. Aj na základe týchto ilustrácií sa menili interpretácie románu, respektíve ilustrácie sa menili podľa rôznych interpretácií. Týka sa to jednak fyziognómie postáv (napr. postavu Sancha Panzu v textoch nenájdeme ako tučniaka s okrúhlou hlavou, ale jeho výzor, tak ako ho poznáme dnes, sa ustálil podľa mena – panza znamená bachor), a jednak posunu interpretácie, napríklad smerom k hrdinovmu „bláznovstvu“ alebo naopak zmúdreniu na základe skúseností. Medzi najznámejších autorov z minulých storočí patrí Francisco Goya (1746 – 1828),  Gustave Doré (1832 – 1883) a Honoré Daumier (1808 – 1879).

Výstava prezentuje výber diel autorov ilustrátorskej a voľnej tvorby, ktoré vznikli na Slovensku v 20. a 21. storočí: Cyprián Majerník (1909 – 1945), František Kudláč (1909 – 1990), Koloman Sokol (1902 – 2003), Július Szabó (1907 – 1972), Fraňo Štefunko (1903 – 1974), Július Jakoby (1903 – 1985), Martin Martinček (1913 – 2004), Vincent Hložník (1919 – 1997), Oskár Čepan (1925 – 1992), Ján Ilavský (1924 – 2004), Bohumír Prihel (1926 – 1990), Ľubomír Kellenberger (1921 – 1971) a Albín Brunovský (1935 – 1997) a ďalší.