Erika Miklóšová / Veci, na ktorých mi záleží

kurátorka: Alexandra Hollá

Erika Miklóšová je tvorivá, emotívna výtvarníčka, ktorá vo svojich dielach pretvára čokoľvek a inšpiruje sa čímkoľvek.. V jej portfóliu sú zastúpené ukážky z maľby, kresby aj grafiky. Spracováva komorné témy zamerané na intimitu jej vlastného sveta, divákovi však stanovuje v odkrývaní príbehov určité limity.  Sústreďuje sa na aspekty domova, minulosti, vlastnej identity. Vracia sa k svojmu detstvu, prináša najmä osobnú a rodinnú históriu. Motivovaná je vlastnými zážitkami, citlivo reaguje na okolitý svet a zanecháva emocionálne silný ohlas. Autorka sa vyjadruje aj v cykloch, resp. sériách, medzi ktoré patrí aj séria s témou drapérií, ktorým je táto výstava venovaná.

V  tradičnom zátiší s drapériami autorka zobrazuje textílie, pričom sa sústreďuje na ich ornament, prezentuje skrz ne minulosť, osoby, či príbehy, ktoré sú s nimi späté. Istým spôsobom vstupuje aj do dialógu s folklórom, ktorý je súčasťou dobového odevu. Svojimi prácami zhmotňuje minulosť, no do popredia sa dostáva nielen osobná či rodinná identita, ale aj tá národná. Drapéria je v diele dominantný prvok, rozprávač príbehu a nositeľ námetu.Materiál pre zátišia získava autorka priamo v „teréne“, v dome svojich starých rodičov. Pri tvorbe zátiší s drapériou nahrádza plátno papierom. Vytvára originálne diela, ktoré rešpektujú papier ako projekčné plátno, ktoré sa v priamom dotyku autorkinej ruky mení na výtvarné dielo s naratívnym charakterom. Krehkosť materiálu podčiarkuje kombináciou techník pastelu a akrylu.

Na odevy nazerá ako na hmotnú vec, ktorá však disponuje abstraktnou hodnotou, a tou je práve spomienka, ktorá sa spája s jej rodinou a domovom. Miklóšová rozpráva prostredníctvom šiat príbehy svojej rodiny, sú nositeľom hodnoty, odkazu na minulosť či dokonca odkazu na konkrétneho človeka.

Autorka tak vlastne vytvára imaginárny svet, v ktorom sú ľudia zastúpení ich oblečením – portréty seba a svojej rodiny nahrádza ich odevmi. Portrétovaní sú zdanlivo zbavení identity, ich tvár je v maľbe potlačená, nahradená kusom ich šatstva. Chýbajú tu teda znaky, ktoré sa od tohto žánru tradične očakávajú. V Miklóšovej poňatí sa stáva podoba človeka metaforou, portrét nadobúda nové vlastnosti. Taktiež sa autorka istým spôsobom dotýka aj aktuálneho fenoménu módnych reťazcov sledujúcich rýchly odbyt. Vstupuje tak i do konfrontácie medzi konzumom a hodnotou. Subjektívny postoj k aktuálnym spoločenským témam, však nie je rozhodujúci v jej tvorbe, je istým vyústením jej tvorivého procesu, stáva sa jedným z nepriamych odkazov, ktoré zanecháva vo svojich prácach. Výstava pôsobí ako sonda do uvažovania a spomienok samotnej autorky. Šaty z reálneho sveta sú autorkou „prenesené“ do imaginárneho sveta na papier, s poukázaním na rôzne významové roviny a napokon sú prezentované v galérii.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia