František Hlavička: Drevené plastiky

František Hlavička sa narodil v Opoji 10. novembra 1924. V rokoch 1940 – 1945 pracoval ako robotník vo Vlčkovciach a v Trnave, po absolvovaní vojenskej služby (1946-1948) bol úradníkom Štátneho nakladateľstva v Bratislave. V roku 1952 externe maturoval na strednej škole v Novom Meste nad Váhom, v štúdiu pokračoval na Vysokej škole pedagogickej (slovenský jazyk a dejepis) a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1958 – 1963). Jeho záverečnou prácou bola štúdia Nárečový slovník obce Opoj, ktorú doplnil v roku 1973. Pôsobil ako učiteľ a riaditeľ na základných, učňovských a ľudových školách umenia na Slovensku (Beckov, Bošáca, Stará Turá, Šoporňa, Báb, Majcichov, Križovany, Šúrovce, Dolný Kubín, Brestovany). V rokoch 1969 – 1984 učil na stredných školách v Skalici, Senici a v Trnave. Bol predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v Trnave (1978 – 1991). V závere svojej pedagogickej činnosti učil na Strednej zdravotníckej škole v Trnave slovenský jazyk a dejepis.

Od r. 1947 publikoval v novinách a časopisoch básne, krátke prozaické žánre a pedagogické články. Od sedemdesiatych rokov 20. storočia sa venoval hlavne básnickej tvorbe. Ako dôchodca (od r. 1985) sa mohol svojim záľubám venovať naplno. V roku 1991 založil vydavateľstvo PEGAS, ktorého bol aj šéfredaktorom. Bol členom Spolku slovenských spisovateľov. František Hlavička vydal svoje básnické zbierky, tri s básňami pre dospelého čitateľa Volanie (1991), Promenáda (1992) a Láska (1994) a detské veršíky v zbierke Riekanky (1993). K nedožitej deväťdesiatke mu rodina v roku 2014 vydala ešte zbierku Balady.

Popri poézii objavil záľubu v práci s drevom. Ešte ako pedagóg sa začal venovať svojmu koníčku – rezbárstvu. Prvú svoju plastiku matka s dieťaťom dokončil v roku 1980 a počas svojho života vytvoril takmer 200 diel v dreve. Mnohé sa i dnes nachádzajú v slovenských múzeách, ale aj v súkromných zbierkach doma i v zahraničí. Svoju tvorbu prezentoval najmä na súťažiach ľudovej a amatérskej tvorby, kde získal viackrát ocenenie. Okrem klasických rezbárskych ľudových motívov ho zaujímala aj história a historické postavy či udalosti, ktoré spodobil v dreve. 

Simona Jurčová