Historické fotografické techniky

Vývoj fotografie bol už od jej experimentálnych začiatkov úzko spojený s rozvojom dvoch oblastí – optickej techniky a štúdia svetlocitlivých látok. Kým fyzikálne princípy uplatňujúce sa pri zobrazovaní pomocou camery obscury boli v 16. storočí už dobre známe, znalosti fotochemickej stability látok boli v tom čase obmedzené iba na sporadické empirické pozorovania. Vlastnosti niektorých látok reagujúcich na svetlo  boli známe už odpradávna, avšak najväčšiu prekážku predstavovalo zastavenie tejto reakcie a následné ustálenie obrazu. Tento problém sa stal ťažiskom bádania viacerých vynálezcov 19. storočia.  

Joséph Nicéphore Niépce a Jacques Louis Mandé Daguerre tento problém vyriešili a podarilo sa im obraz vzniknutý na striebornej platni ustáliť. Po ďalšom zdokonaľovaní bol nakoniec (až po smrti Niépca) v roku 1839 proces patentovaný a predstavený verejnosti pod názvom „dagerotypia“. Od tej doby sa fotografické techniky neustále zdokonaľovali a množstvo bádateľov hľadalo nové spôsoby, ktoré by proces vzniku fotografie zjednodušili a sprístupnili čo najväčšiemu počtu užívateľov.   Expozícia predstavuje základný prehľad historických fotografických techník – od dagerotypie, ambrotypie, tintypie a ďalších, cez techniky ušľachtilých tlačí (kyanotypia, gumotlač a pod.), až po reprodukčné techniky tzv. fotomechanických tlačí. Všetky exponáty pochádzajú z referenčnej zbierky Katedry fotografie a Katedry reštaurovania VŠVU v Bratislave.