Igor Piačka - Ilúzie

„Človek sa v Tisíc a jednej noci takmer stráca. Ak sa do nej ponorí, pomôže mu zabudnúť na jeho biedny ľudský údel. Vchádza do sveta, ktorý sa skladá z archetypálnych postáv, ale aj z individuálnych hrdinov.“ – píše v úvode do nesmrteľnej knihy Tisíc a jedna noc mág slova Jorge Luis Borges.

Priznám sa, aj ja sa v tejto knihe často strácam, ale v tej, ktorá vyšla pred siedmimi rokmi v preklade Jána Paulinyho vo vydavateľstve Ikar, sa strácam rád. V spleti archetypálnych hrdinov a ich nadčasových príbehov mám totiž spoľahlivého sprievodcu. Ak pri tých nekonečných rozprávaniach mám pocit, že neviem, kde je sever, a v rozsiahlych púšťach sa pred mojimi očami rozbliká fatamorgána, siaham po osvedčenej navigácii – ilustrácii. Ba občas sa prichytím, že najskôr si v tejto knihe nalistujem ilustrácie a následne sa pokúšam k nim priradiť to moje rozprávanie. Rozmarná fantázia, pokus o lietanie, svet, kde sa môže stať všetko, intímne „pelíšky“... Týmto chvíľam hovorí každý inak a každý má pravdu.

Samozrejme, reč je o ilustráciách Igora Piačku. Pri nich sa nedá stratiť, ani keby som veľmi chcel. Jednoducho mi to nedovolia. Kresliarska bravúra, invenčné kompozície či kultivované spojenie realizmu s dekoratívnymi prvkami je rovnako nespochybniteľné ako fakt, že Federer je najlepším tenistom všetkých čias. Áno, Igor je bytostný figuralista a podobne ako vo svojich obrazoch aj tu, hoci na menšej ploche, rozvíja svoj výtvarný program dynamického realizmu. Jeho tváre sú presvedčivé aj preto, že tvorí podľa živého modelu, čo je v našich zemepisných šírkach veľká zriedkavosť. Neskracuje si cestu k výsledku, od svojich obrazov či ilustrácií bezpodmienečne vyžaduje, aby vydali zo seba toľko energie, koľko do nich vložil. Je až neuveriteľné, do akého divokého víru dostane svoje zmyselné postavy, aby ich následne utíšil do meditatívnej hĺbky.

Igorove ilustrácie majú veľký významový i výrazový register. A je jedno, či ide o Tisíc a jednu noc, Príbehy dračích cisárov, Bibliu alebo Strigôňove prázdniny od Júliusa Balca – aby som spomenul aspoň tie najznámejšie. Vždy sa snaží zaujať čitateľovu pozornosť a umožniť mu vstúpiť do sveta, kde sa bude vznášať tých povestných 5 centimetrov nad zemským povrchom.

„Dávno-pradávno, keď Nebo a Zem boli ešte spojené, vesmír vyzeral ako veľké tmavé vajce.“ – píše sa v texte Ako vznikol svet v knihe Príbehy dračích cisárov. No a ja viem, že Igor Piačka bol už vtedy pri tom. Ak máte akúkoľvek pochybnosť, stačí ísť do Danubiany a pozrieť si jeho neznesiteľne ľahké „Ilúzie“ (ILLUSIONS). 
 
- PhDr. Ľudovít Petránsky 

Igor Piačka sa narodil v roku 1962 českom Třebíči. V roku 1989 vyštudoval na oddelení voľnej grafiky a knižnej tvorby (prof. A. Brunovský) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 1990 – 2003 pracoval ako odborný asistent na VŠVU v Bratislave, kde viedol kurz figurálnej kresby. Odvtedy pôsobí ako umelec v slobodnom povolaní. Od roku 1990 usporiadal viac ako 100 samostatných výstav doma a v zahraničí, zúčastnil sa asi 250 kolektívnych výstav. Od roku 1985 získal asi 35 domácich a zahraničných ocenení (Bratislava, Praha, Belehrad, Paríž, Užice, Toronto, Sapporo, Qingdao, Kanagawa, Peking...) Jeho výtvarný záujem siaha od maľby a kresby cez grafiku, ex libris až po ilustráciu a známkovú tvorbu.