IKONY A KLONY

V rámci programovej línie preferovania súčasného vizuálneho umenia Galéria Schemnitz prezentuje dvojicu slovenských autorov strednej generácie – Viktora Freša (1974) a Jána Vasilka (1979). Ide o ich prvý vzájomný vizuálny „battle“ – Frešových ironických objektov „hlavúňov“ a de-konštruktívnych maliarskych projekcii Vasilka.

Viktor Frešo, ktorý absolvoval štúdia na bratislavskej a pražskej akadémii umenia, sa programovo sústreďuje na jedno razantné podvratné gesto, koncentrovaný elementárny tvar a zásadnú výpoveď „na tvrdo“ (ele-mentálne gesto). Neustálevytvára nové kritické a vyostrené situácie, kde práve spojenie triezveho konceptus punkovým prístupom vytvárajú jeho osobitú rebelskú poetiku. S istou dávkou irónie, vtipu a potrebného dištancu tvorí celý rad nefunkčných objektov a kombinovaných novotvarov. Ide o hraničnú podobu sochy a jej akceptovateľnosti, minimalistickú formu, či zásah do fragmentu nájdeného objektu (ready-made). Frešo prináša sériu autorských„mongoloidných“ hláv v rozličných formách a prevedeniach – elegantných, rodovo inverzných, či expresívnych a preexponovaných „Gebuliek“.

V tvorbe mladšieho Jána Vasilka, absolventa košickej Katedry výtvarných umení a intermédií TU, je zrejmý koncentrovaný maliarsky jazyk avlastné formátovanie obrazovej plochy. Je založené na geometrickom štylizovaní s podivnou kombinatorikou starých architektúr a nových projektov „Návrhov na Múzeum súčasného umenia“, s množstvom poletujúcich industriálnych prvkov, súčiastok a vymyslených dielcov, či vytváraní abstraktných kompozícií hustých dynamických línií a lomených siločiar. Paralelne však Ján Vasilko naďalej rozvíja osvedčenú ikonografiu industriálnych konštrukcií a predmetov (klasy, kombajny, píly, sekery, bagre), od roku 2014 aj v konfrontácií s interpretáciami klasikov moderného umenia (Duchamp, Picabia, Picasso, Malevič, El Lisickij a pod.). V jeho akrylových plátnach prevláda mechanický balet objektov a foriem na hranici figurálnosti a geometrickej abstrakcie.

V tomto dvojstretnutí ide o individuálne odklonenie sa od zažitých schém, aj o ikonické klonovanie, teda ro-zmnožovanie umenia a hľadanie nových silných ikon v súčasnej vizuálnej kultúre. To prináša u oboch autorov definovanie vlastného mediálneho, „rozhrania“, hravosť a ľahkosť podania aj sýtu výtvarnú hostinu pod Sitnom. Nakoniec je to aj symbolické a sympatické stretnutie Košíc a Bratislavy v strede Slovenska.
Viktor Frešo (nar. 1974 v Bratislave) – študoval na VŠVU v Bratislave (1999 – 2001) a absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe 2005 (Ateliér nových médií doc. Michala Bielického). Ceny: Finalista Ceny Oskara Čepana 2009. Spoluzakladateľ Ceny Ego Art a Kressling Gallery v Bratislave. Zo samostatných výstav: Frešo-Dokoupil, Kunsthalle Košice 2005; Wanrooij Gallery Amsterdam 2015; Viktor Frešo Now, DSC Gallery Praha 2017; Overheads, Galéria Nedbalka Bratislava 2017. Žije a tvorí v Bratislave a v Rusovciach.

Ján Vasilko (nar. 1979 v Humennom) – absolvent Fakulty umení TU v Košiciach 1999 – 2005 (Ateliér súčasného obrazu doc. A. Szenpéteryho). Študijné pobyty: VŠVU Bratislava (2003), AVU Praha (2004). Ocenenia: Víťaz ceny Oskara Čepana (2005); 2 miesto súťaže Maľby roka VÚB Banky (2008, 2012); Víťaz Strabag Art Award International Viedeň (2009); Finalista Ceny 333, Národná galéria Praha (2010). Rezidencie: 2005 – ISCP Studios, New York; 2009 – Strabag Art Studios, Wien; 2009 – FKSE Studios, Budapešť. Vasilko žije v Košiciach, kde aj pedagogicky pôsobí na Katedre výtvarných umení a intermédií FU TU v Košiciach.

Kurátorom výstavy je Vladimír Beskid.
Vernisáž výstavy: 8.9.2017 o 18:00 hod v Galérii Schemnitz.
Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil
Fond na podporu umenia