Ján Kekeli - Vágny scenár

Výstava s názvom Vágny scenár predstavuje najnovšie diela slovenského umelca mladšej generácie – Jána Kekeliho. Kekeli sa primárne venuje fotografickému médiu, pričom svojím prejavom balansuje na pomedzí dokumentárnej a výtvarnej fotografie. I keď je prevažne známy ako predstaviteľ krajinárskej tendencie, ktorý zaujal najmä cyklom monumentálnych diptychov Obrazy krajiny(2012), výstava v Nitrianskej galérii prezentuje jeho ďalšiu, odlišnejšiu polohu.

Autor tu nadväzuje na svoj predchádzajúci výstavný projekt Malá scéna(Phoinix, Bratislava, apríl – máj 2018). Názvy oboch výstav sú zámerne príbuzné; ich prepojenie s divadelnou tematikou súvisí s umelcovou novou pozíciou, v ktorej sa zrazu ocitá – už nie je len dokumentátorom danej reality alebo jej časti, ale stáva sa z neho režisér, tvorca inscenácie. Hoci sa stále pridŕža a vychádza z vernej skutočnosti, rôznym spôsobom ju narúša a ňou manipuluje, a to buď priamo – umelým zinscenovaním fotografovaného výjavu alebo následne postprodukčným procesom, pri ktorom upravuje či dotvára „odraz reality“. Finálna kompozícia diel nakoniec vrcholí až ich samotnou inštaláciou v galerijnom priestore, kedy pomocou vrstvenia fotografií s totožnými zábermi Kekeli dramaticky stupňuje a rastruje zachytenú scénu. Autor navyše vystavené diela neštandardne situuje či už do ležiacej, horizontálnej polohy alebo ich necháva len voľne sa opierať o stenu, čo pridáva na objektovej rovine inak plochého (2D) média.

Prezentované fotografie možno vo všeobecnosti žánrovo zaradiť do kategórie zátišia, keďže zaznamenávajú náhodné, ako aj štylizované zoskupenie určitých predmetov. Kekeli sa v nich zameriava na zachytenie vizuality všedných vecí, rôznych momentov či kompozičných situácií. Všíma si možno inak bežne prehliadané výjavy z každodennej reality, v ktorých nachádza zvláštnu estetiku a určitý poetický aspekt. Zobrazené scény sú zasadené do interiéru alebo neurčitého prostredia, čo akcentuje ich napäté až dramatické pôsobenie. Jednotlivé fotografické obrazy sú typické svojou nejasnou, vágnou naráciou, akoby v nich bolo zakonzervované dejstvo hry, ktoré síce nedokážeme úplne prečítať, ale aj napriek tomu nás k nemu niečo silne priťahuje.

Kekeli sa v predstavených dielach sústreďuje najmä na vizuálnu hru zachyteného okamihu. Prostredníctvom redukcie zobrazených prvkov a jednoduchej, ale premyslenej kompozície jednotlivých fotografií, autor preukazuje svoju technickú zdatnosť a precíznosť. Používanie klasickej analógovej techniky a veľkorozmerných negatívov mu umožnilo, aby na zachytených výjavoch vynikol každý detail, zároveň tým dielam dodal ich senzitívny, ako aj melancholický rozmer. Fotografie taktiež obsahujú skrytú symboliku osobných asociácií autora, ktorý sa pri fotografovaní sám vciťoval do zobrazených predmetov. Koncentrácia na zachytenie iba jedného prvku ako keby naznačovala aj autorovu prežívanú samotu, stelesňovala jeho pocity opustenia alebo uzavretosti pred vonkajším svetom.

Ján Kekeli(*1984, Kežmarok) je absolventom bratislavskej VŠVU, kde v rokoch 2006-2012 študoval v Ateliéri fotografie pod vedením Filipa Vanča. Neskôr nastúpil na doktorandské štúdium do ateliéru Ľuba Stacha, ktoré má aktuálne prerušené. Má za sebou niekoľko samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí: Phoinix, Bratislava, 2018; Galerie města Třince, 2017; Nevan Contempo, Praha, 2016; Photoport, Bratislava, 2014; Slovenský inštitút, Varšava, 2013. Zúčastnil sa taktiež mnohých dôležitých skupinových prezentácií doma aj za hranicami, napr.: Slovenský inštitút, Berlín, 2016; Virka Gallery, Helsinki, 2016; Palazzo Vittoriano, Rím, 2015; Slovenská národná galéria, Bratislava, 2014. Za svoju tvorbu bol ocenený Cenou Nadácie NOVUM (2016), stal sa víťazom súťaže Foto roka 2012; taktiež bol finalistom ESSL ArtAward (2013) či StartpointPrize (2012). Jeho diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach a v zbierke Slovenskej národnej galérie. Žije a tvorí v Bratislave.

Text: Mária Janušová