Ján Kralovič: Pod prebalom

* prebal - výtvarne riešená obálka chrániaca prvý list šitých alebo glejovaných blokov knihy; prebal je zároveň optický pútač vizuálnym spôsobom prezentujúci knihu, autora alebo edíciu

Cieľom prednášky je priblížiť ilustrátorskú tvorbu výtvarníčok a výtvarníkov, ktorí sa v 70.- 80. rokoch 20. storočia pohybovali vo sfére neoficiálnej výtvarnej scény na Slovensku a ich dielo je reflektované predovšetkým v kontexte neo-avantgardného umenia (konceptuálneho, akčného umenia, analytickej maľby, alternatívnej grafiky a. i.). Ján Kralovič sa zameriava na oblasť, ktorá je v prostredí teórie umenia reflektovaná okrajovo. Pre umelkyne či umelcov neoficiálnej výtvarnej scény sa spolupráca s vydavateľstvami alebo výtvarná a grafická úprava kníh stala príležitosťou k odlišnému výtvarnému rukopisu a výrazu.  Prirodzene bola aj možnosťou k zárobkovej činnosti v komplikovanom období normalizácie. Knižná tvorba, často posunutá do úzadia voči autorskej tvorbe, však u mnohých z autoriek a autorov vykazuje zaujímavé paralely s voľnou tvorbou. Zámerom prezentácie je na konkrétnom príklade vybraných autoriek (napr. J. Želibská) a autorov (napr.: D. Tóth, R. Sikora, Ľ. Ďurček, P. Bartoš, D. Fischer, M. Kern a. i.) oboznámiť verejnosť dôslednejšie s ich výtvarno-ilustrátorskými realizáciami.

Viac o prednáške od autora:

Výtvarno-ilustrátorské realizácie sú v katalógoch alebo monografiách autoriek a autorov obyčajne uvádzané marginálne alebo sú opomínané. Uvediem aspoň niekoľko zástupných príkladov. Ľubomír Ďurček vytvoril v rokoch 1977 - 1980 autorskú knihu založenú na výskume vizualizácií antagonistických pojmov: ÁNO - NIE, dvoch základných výrazov súhlasu a nesúhlasu. Hoci rôzne varianty slov vydal ako formu autorskej knihy a ukazoval ju iba známym, motívy z nej sa objavili ako ilustrácie knihy Ľ. Repáňa: Psychológ bez čakárne (1980). Postavy na hranici figúry a geometrie v spojení s hravými kresebnými prvkami sa objavujú v ilustrátorskej tvorbe pre deti umelca Dezidera Tótha. Rovnako v ilustrátorskej činnosti sa u autora objavuje poetika banálneho (motívy výstrižkov, cestovných lístkov a. i.), ktorá je častá v jeho tvorbe. Zaujímavosťou sú ilustrácie Jána Zavarského a Kataríny Zavarskej ku knihe I. Velebmbovskej: Sladká žena (1977), ktoré nápadne pripomínajú koncepty k projektu Biely priestor v bielom priestore (1973-74), ktorý realizoval J. Zavarský spolu so Stanom Filkom a Milošom Lakym. Využívanie obrysovej kresby u Jany Shejbalovej-Želibskej alebo ranné počítačové grafiky, s ktorými experimentovali Daniel Fischer a Jozef Jankovič, sú príkladmi presahov medzi rôznymi polohami výtvarnej tvorby (napr. Jankovičova obálka knihy J. Steinbecka: Na východ od raja /1971/ alebo obálka D. Fischera ku knihe J. Cortazára: Solentinamská apokalypsa /1982/).

Východiskom prednášky a následného textu je snaha prebádať danú oblasť a poukázať na formát knižnej ilustrácie, na základe ktorého by sa dala odsledovať odlišná línia tvorby dnes už etablovaných autoriek / autorov. V tomto poodhalení knižnej tvorby autoriek / autorov je možný prínos vymedzenej témy. Na jej pozadí sa odkrýva problematika variability umeleckých polôh ako aj nutnosti (či možnosti) hľadania príležitostí aj v oblastiach ilustrácie či grafického dizajnu.

Ján Kralovič vyštudoval Dejiny umenia a kultúry na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V rokoch 2012 – 2016 pôsobil ako vedecko-výskumný pracovník na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V súčasnosti pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia VŠVU, kde prednáša dejiny slovenského umenia 20. storočia, dejiny nových médií a vedie semináre zamerané na teóriu a interpretáciu umeleckého diela. Pravidelne publikuje v odborných časopisoch (Jazdec, Ostium, FlashArt, arttalk.cz, Profil, Vlna a i.) recenzné príspevky, odborné texty a vedecké štúdie o neo-avantgardom a súčasnom umení. V roku 2014 mu vyšla publikácia: Teritórium ulica (Umenie akcie v mestskom priestore v rokoch 1965 - 1989 na Slovensku) a v roku 2017 monografia zameraná na bytové výstavy a aktivity v období normalizácie pod názvom Majstrovstvo bez víťaza.

Z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.