Ján Lebiš – pro děcka to musí bejt sranda

Ján Lebiš je (autor) chameleón.

Prispôsobuje sa atmosfére príbehov nielen štylizáciou (čo – kde – akým smerom do obrázka vložiť), ale aj technikou. V tých ľahkých volí jemné, najčastejšie gvaš, alebo akvarel, do tých dramatických ide silou – rydlom do lina, či do dreva. Tam, kde mu to text dovolí, vloží ponášku na ľudové či staré umenie: ornament v chronicky známom tvare, ktorý keď čitateľ zazrie, povie si: „Toto poznám, toto som už niekde videl...“.

A pritom ostáva „sám sebou“. Ľahko rozpoznateľný v množstve iných, jedno či v tej rozosmiatej polohe, alebo v tej pochmúrnej. Na nikoho sa nepodobá. Každý obrázok má do detailov premyslený koncept, sám autor hovorí: „stačí začať od kútika ľavého oka a musíš sa trafiť.“ Malá plocha ilustrácie na stránke knihy, na ktorú ju musí zmestiť, ho paradoxne neobmedzuje, ale núti zahustiť ju tak, aby sa z príbehov nič nestratilo.

Mal šancu ilustrovať dobré diela: Boccaccia, Villona, Dostojevského, Londona, Swiffta. A rovnako mal šancu patriť k dobrej generácii ilustrátorov, ktorí svoju tvorbu brali veľmi vážne – Teodor Schnitzer, Mirko Hanák, Albín Brunovský a ďalší. Keď začínali, zbavovali sa pocitu strachu z vojny a biedy (a nielen tej materiálnej) 50-tych rokov a vážili si masívnu produkciu vydavateľstiev, možnosť realizovať sa. Aj zdanlivú slobodu 60-tych rokov a jej étos niesli stále ďalej.

Ale koniec koncov: načo dielo vysvetľovať? Príďte sa pozrieť.

Príbehy ilustrácií Jána Lebiša nájdete na stenách TOTO! je galéria na Moskovskej ul. 29 v Bratislave od 16. 2. do 28. 4. 2017. Počas trvania výstavy bude prebiehať aj krst spoločnej knihy – monografie Jána Lebiša a Viery Gergeľovej.

JÁN LEBIŠ (1931 – 1996) bol najmä ilustrátorom a grafikom. Študoval najskôr na Filozofickej fakulte v Olomouci kombináciu matematika – výtvarná výchova (1949 – 1950), potom (1951 – 1956) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Vincenta Hložníka. Patril do legendárneho Klubu grafikov. Ilustroval množstvo kníh pre detských aj dospelých čitateľov, napr. Porgy H. DuBosea (1961), Veľký Testament F. Villona (1965), Bájky od V. La Fontaine (1965), Gulliverove cesty od J. Swifta (1967), aj Boccacciov Decameron (1967). Získal množstvo ocenení, napríklad Cenu Fraňa Kráľa (1963), Cenu Cypriána Majerníka (1969), či Cenu Ľudovíta Fullu (1984).

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.