Jan Vytiska: Nakonec budou plakat všichni

Obrazy Jana Vytisky (* 1985 v Prahe) si vydobyli pevné miesto vo vizuálnej pamäti českej výtvarnej scény. Konzistentná a napriek tomu neustále meniaca se tvorba tohoto autora je špecifickým reprezentantom ľudovej estetiky pretkanej apokalyptickými výjavmi. Tie pripomínajú fascinovanú radosť z niečoho hrôzostrašného, keď sme si ako deti na ihrisku rozprávali rôzne krvavé a desivé príbehy. Žiadna z historiek. ale nikdy nevychádzala z reality, ktorá by bola pro detského diváka príliš nepochopiteľnou a neuchopiteľnou. Príbehy o šikane, násilných príbuzných, alebo rodičoch v rozvodovom konaní nie sú dosť ultimátne na to, aby nás ich rozprávanie vzrušovalo. Takéto príbehy nekončia, môžou trvať a nahlodávať človeka pomaly a nenápadne.

Nevyhnuteľnosť zmaru na Vytiskových obrazoch je oslobodzujúca. Nič neskrývajú. Desy sú na nich stvárnené tak, ako by človeka mali práve strachu zbaviť. Dovoľujú nám sa konfrontovať s tým, čo by ako nevypovedané pôsobilo oveľa nepríjemnejšie. Viditeľná hrôza už nie je hrôzou a v človeku nastáva reakcia, ktorá je rovnako tak prirodzená ako strach- akceptácia.