Juraj Meliš - Medzi ideou a realizáciou

V uplynulých rokoch tvorbu výraznej osobnosti slovenského sochárstva 20. storočia a novozámockého rodáka, Juraja Meliša (1942 – 2016), predstavila Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, na viacerých individuálnych a kolektívnych výstavách. Aktuálna výstava zviditeľní jeho tvorbu v nových súvislostiach. Zameriava sa na obdobie nabité udalosťami, od čias štúdií – do konca totalitnej doby. Načrtáva výtvarnú dráhu autora cez juvenálie, ťažiskové albumy zahŕňajúce experimenty v oblasti sochárstva a monumentálnu tvorbu, ktorá doteraz zostala mimo zorného poľa. Prevedie formovaním jeho nazerania v podnetnom prostredí Vysokej školy výtvarných umení u Jozefa Kostku – od raných kresieb, štúdií a plastík – po emblematické konceptuálne projekty a monumentálne diela vo verejnom priestore.
V centre pozornosti stoja „monumentálky“, ktoré sa viažu k Novým Zámkom. Mesto v časoch normalizačného zákazu prezentácie, znamenalo pre Juraja Meliša zázemie. Ešte ako študent realizoval tu svoju prvú sochu vo verejnom priestore (Pomník Gergelya Czuczora, 1966). Jeho diplomová práca stála na Hlavnom námestí (Víťazstvo, 1966), do svojej demontáže (2005). Súsošie Rodiny (1969) na sídlisku Prednádražie, bolo novátorské nielen prevedením, ale aj harmonickým začlenením do prostredia. Plastiky formulované ako „firemné logá“ a súčasti areálov, odrážali funkcie budov (Symbol Železničnej dopravy, 1971, Výskumný ústav náradia, 1974, Učňovské stredisko, (VZORODEV, 1980). Kovové reliéfy „zdobili“ fasádu strohých úžitkových stavieb a ozvláštňovali ich všedný vizuál (Okresné veterinárne zariadenie, 1971, Samoobsluha, 1975). Poslednou realizáciou Juraja Meliša v meste, boli reliéfy pre Kino Mier, kde glosoval históriu Nových Zámkov (1985).
V dielach rezonovali tie témy s ktorými sa vtedy zaoberal.