KATA MACH - Revolution must be beautiful

Kata Mach sa dlhodobo zaujíma o pôsobenie komplexných prepojených systémov útlaku (kapitalizmus, patriarchát, telesná a mentálna normativita a.i.) ako na jednotlivca, tak na spoločnosť. V priebehu posledných rokov sa výraznejšie priklonila k performatívnym polohám a k práci s vlastným telom, ktoré sa jej stáva reprezentantom, symbolom i objektom rôznych podôb neustáleho zlyhávania v týchto systémoch. Ohľadávanie a skúšanie realít vlastného tela v kontextoch politických, spoločenských, ekonomických a rodových vzťahov si v jej prípade v sebe vždy zachováva istú ambivalenciu. Mach totiž tieto kontexty nielen popisuje, analyzuje, kritizuje a tematizuje, ale často boľavo ukazuje, do akej veľkej miery je sama ich produktom a súčasťou.

V priebehu posledných dvoch rokov Kata Mach aktualizovala i svoj dlhoročný záujem o význam a formy reprezentácie, estetizácie, vyprázdňovania a kooptácie protestu v súčasnej spoločnosti. V sérii flitrových výšiviek na plátne s názvom Revolution Must be Beautiful (2016 – 2018) telo figuruje na škále od rozoznateľného individuálneho demonštranta po súčasť unifikovanej politickej / politizovanej masy, ako strojca odporu i ako „pekný obrázok“.

Mach k tejto sérii píše:

„Black bloc (v preklade čierny blok) je taktika používaná počas protestov a pochodov, kde jednotlivci nosia čierne oblečenie, šatky, slnečné okuliare alebo iné veci maskujúce a ochraňujúce tvár. Slúžia na zamaskovanie identity protestujúcich a zabránenenie ich perzekúcii, pretože je zložité rozlíšiť identitu jednotlivcov. Táto taktika umožňuje skupine pôsobiť ako jedna veľká, jednotná masa a podporuje solidaritu medzi účastníkmi. Participanti black blocu sú väčšinou asociovaní s anarchizmom.

Pochody black blocu sú fenoménom ultimátneho protestu a súdržnosti participantov, avšak ich stratégie už boli kooptované zvrchovanou ideológiou neoliberálneho kapitalizmu. Protest a revolúcia sa dnes stali spektáklom, mediovanou show, ktorá konformizuje masy, stali sa akýmsi ornamentom systému. Prenášam obrazy z týchto protestov (pracujúc trpezlivo, ale má to zmysel?) na plátno ako detailné výšivky z malých flitrov čiernej farby (čierna ako /ne-/farba anarchizmu, a tiež nikdy nadčasovej elegancie). Výsledné práce sú magicky pôsobivé, trblietavé, gýčové ornamenty oprostené od zmyslu a radikálneho potenciálu.

Abstrakcia viditeľného znaku radikálnych protestov sa teda stáva bezubou atrakciou.“

Realizáciu diel podporil z verejných zdrojov formou štipendia v roku 2018 Fond na podporu umenia.
Výstavný program galérie Temporary Parapet v roku 2019 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu.