Kým nás… nerozdelí

Prvý spoločný výstavný projekt Martiny Chudeja Petra Lančaričapredstavuje zároveň aj sondu do vlastných životov. Okrem umeleckej spolupráce sú totiž autori aj partnermi v osobnom živote. Práve preto sa rozhodli reagovať na túto – v umení rozlične a mnohokrát reflektovanú – tému akou je blízky vzťah dvoch ľudí.

Využívajú rôznorodé materiálové a formálne prístupy vychádzajúce z ich tvorivého zamerania – ona, textilná výtvarníčka; on, fotograf. Hľadajú medzi nimi prieniky a posúvajú ich – od nájdeného objektu k inštalácii, od fotografie k videu a performance, od dokumentu k fabulácii… Čerpaním z osobnej skúsenosti sa snažia o presahy z intímneho cez odosobnené až po ironické predstavenie tohto stavu.

Aj samotný charakter výstavného priestoru so špirálou schodiska a svojou „materiálnou základňou“ v podobe dokumentaristicky poňatej inštalácie poskytuje priestor pre nachádzanie rozličných úrovní skúmania a hľadania odpovedí. Paradoxne však neponúka grandiózne zavŕšenie, žiadne univerzálne riešenie. Na jeho konci sa ocitáme v bludnom kruhu… Kým túto časť možno vnímať ako prechod od konkrétneho k všeobecnému, zatemnená miestnosť s inštaláciou predstavuje odbočku k intímnemu prežívaniu osobnej tragickej skúsenosti.

Autorom nejde o demýtizovanie tohto fenoménu. Skôr cez introspekciu prechádzajú do všeobecnejších rovín, z ktorých možno klásť otázky o povahe vzťahov ako presne definovaných zväzkov stanovených rodovými, náboženskými alebo inými spoločenskými normami. Či skutočne sme schopní prežívať osudovú lásku až za hrob, alebo sme lapení v bludnom kruhu, často infantilných vzťahových hier. Vynechaním slova v známej sentencii otvárajú túto ironickú hru s možnosťami, či to musí byť skutočne až smrť, ktorá nás rozdelí. Môže to byť nakoniec niečo úplne iné, aj láska…

Martina Chudá (1990, Hlohovec) sa venuje vizuálnemu umeniu v rozličných formách – od objektu cez inštalácie až po performance a video (ojedinele maľbu). V jej tvorbe prevláda prítomnosť textilu, avšak nie je to striktná nutnosť, ale skôr konceptuálny prístup, na základe ktorého sa materiál a forma odvíja od obsahu. Obsah diel je skôr intímny, miestami ironický, kritizujúci a feministicky pozitívny. Martina Chudá citlivo narába so symbolikou materiálov, metaforami a viacznačnosťou. Vyštudovala animáciu a pedagogiku výtvarného umenia. Od roku 2015 je členkou Slovenskej výtvarnej únie v rámci Združenia textilných výtvarníkov. Vystavovala na viacerých medzinárodných skupinových výstavách (Textile Art of Today 2015 a 2018 / SK, CZ, PL, HU;  Medzinárodná súťažná prehliadka textilnej miniatúry / Pamäť textilu 2015 – Galéria UMELKA a v Galéria S.V.Ú. Mánes Praha; Blízko a ďaleko 2017 – Galéria UMELKA).V auguste 2016 sa prezentovala samostatnou výstavou KAMUFLÁŽv alternatívnom galerijnom priestore v Trnave (Galéria Výklad). Aktuálne žije a tvorí v Trnave.

Peter Lančarič (1989, Trnava) je fotograf. Z jeho výtvarnej tvorby môžemevycítiť, že je autorom, pre ktorého je fotografia veľmi potrebnou k životu. Jeho fotografie sú extraktom sebareflexií v intímnom denníkovom zaznamenávaní života. Poetika obrazu sa mu stala hlavným nástrojom bádania. Neskôr sa autor snaží uchopiť vnútro človeka cez koncept zobrazovania identity jednotlivca a skupiny. Jeho výtvarné práce disponujú výraznými autobiografickými črtami. Venuje sa však aj dokumentárnej a reportážnej fotografii. Javovú skutočnosť často sociologizuje. Programovo mapuje DIY kultúru na Slovensku. V súčasnosti dokončuje doktorát na Katedre umeleckej komunikácie na FMK UCM v Trnaveu fotografa Jozefa Sedláka. Vo výskumnej časti štúdia sa zaoberá sociologickými  a intermediálnymi aspektami fotografického portrétu. Aktívne pôsobí v Trnave. Je spoluzakladateľom komunitného a umeleckého centra Kubik nápadova galérie vo verejnom priestore – Galéria Výklad. Od roku 2012 pripravil niekoľko autorských výstav. Nevyhýba sa ani konceptuálnym a intermediálnym presahom, ako v prípade Výstavy na hajzli (2015) a výstavy Expozícia(2017), ktoré boli angažovanou spoločenskou kritikou. V roku 2016 absolvoval medzinárodný fotografický pobyt v Paríži s názvom Les 400 Vues.  Okrem iného, v roku2017 vystavoval na skupinovej výstave finalistov World Biennial of Student Photographyv Múzeu moderného umenia v Novom Sade. Spolu s Jindřichom Štreitom participuje na sérii výstav k projektu Držme spolu (2018), ktorý kritizuje nedostatky sociálneho a zdravotného systému na Slovensku. Lančarič fotografiami pacientov v bdelej kóme rozpráva o vnútornej sile a večnej nádeji človeka.

Text: Peter Molari