Lesk a sláva – Holandská maľba 16. – 18. storočia zo zbierky Alšovy jihočeské galerie

Najstaršie diela pochádzajú z doby okolo roku 1550 a najmladšie z polovice 18. storočia, kedy sláva baroka vrcholila. Zatiaľ čo náboženské a mytologické maľby sú zastúpené prevažne v kópiách podľa kompozícii slávnych manieristov (BartolomeusSpranger, Johann Stradanus, Christoph Schwarz, Joachim Wtewael), kľúčové diela divák nájde predovšetkým medzi krajinomaľbou a žánrom. Za pozornosť stojí Horská krajinas kožkármi od NicolaeseBerchema, Mlyn na brehu rieky Jana van Goyen a Horská krajina s vodopádomJacoba van Ruisdael, ktorý patrí k autorom udávajúcim vo svojej dobe štýl a stali sa synonymom pre holandskú krajinomaľbu. Všetci tiež predstavujú rôzne spôsoby umeleckého vyjadrenia taliansky pôsobiacej, realistickej a naturalisticky pôsobiacej krajiny.

V skvelom a reprezentatívnom súbore zaujmú Lode kotviace pri pevnosti Jana Rietschoofa, žiaka posledného veľkého maliara tohoto žánru – LudolfaBackhuysena. Medzi maľbou vidieckych a vojnových scén je nutné upozorniť na tvorbu PhilipsaWouwermanna, ktorý  bol vo svojej dobe oceňovaný pre schopnosť vyjadriť sa na malom formáte s jedinečnou ľahkosťou. V 17. storočí bol najžiadanejším holandským maliarom v celej Európe. Nie menej zaujímavý je súbor zátiší, ktorému dominuje Lovecké zátišieJoanneseFyta, najvýznamnejšieho žiaka presláveného FransaSnydersa a Starý muž s košom vajec od Cornelia van Delff. Ten patril k najrannejším maliarom zátiší v Holandsku. I keď je portrét zastúpený iba ukážkami, sú obrazy párov neznámeho manželského páru Cornelisa van der Voorta charakteristickou ukážkou amsterdamskej portrétnej školy.

Historická zbierka holandského a flámskeho umenia Alšovyjihočeskégalerie má pôvod v troch rôznych zberateľských aktivitách. Skladá sa z vlastných galerijných nákupov, výpožičiek pražskej Národní galerie a zbierky Vlastimila Zátky. Najzaujímavejšie obrazy pochádzajú zo zbierky významného juhočeského patriota, právnika Vlastimila Zátky, ktorých nadobudnutie predstavuje tradičný spôsob dobového zberateľstva. Zberateľ začal budovať kolekciu v roku 1918, kedy sa zameral na starých majstrov. V tomto smere nasledoval svojich starších predchodcov, zberateľov Nováka a Jahna, ktorým sa v českom prostredí podarilo vytvoriť pozoruhodné a legendárne kolekcie. Novú kvalitu predstavovala pre Zátku predovšetkým spolupráca s významným obchodníkom Júliusom Singerom, s ktorým začal spolupracovať od roku 1927. Do tej doby predovšetkým nárazové nákupy získali opodstatnenie, ktoré vyvrcholilo Zátkovým otvorením zbierky verejnosti v roku 1937. Po vzore svojich predchodcov vydal aj sprievodcu zbierkou, ktorý je dodnes zaujímavým zdrojom informácii o povahe dobového znalectva a preferencií.