Ľudmila Machová – Transformácie

Machová aj v prípade diel prezentovaných na výstave „Transformácie“ mapuje vnútorné a vonkajšie územia, krajinné aj domáce prostredia a prebývanie v nich. Voľne pritom nadväzuje na svoje predchádzajúce autorské cykly, v ktorých sa zaoberala fenoménom prírody, osobným priestorom, pocitom vykorenenia, hľadaním spojenia človeka s prírodou a odkrývaním nových väzieb medzi subjektom a objektom. V týchto cykloch reflektovala aj problematiku ťažby, „odprírodnenia“, vzniku umelej krajiny a pocit strácania ľudskej identity, prírodnej i sociálnej. Aj pre najnovšie diela ostali tieto témy istým prazákladom, z ktorého však teraz smeruje k subjektívnejším a abstraktnejším reakciám. Machová prostredníctvom svojich diel skúma hranice prírodného a artificiálneho sveta a hľadá v ňom svoje miesto. Toto hľadanie realizuje cez experiment s rôznorodými materiálmi a formami. Konfrontuje sa s privátnym a vonkajším mestským priestorom (s ich predmetmi/situáciami), v ktorých nachádza nové vlastnosti. V jej obrazoch sa tvary konkrétnych predmetov alebo prostredí menia. Prechádzajú transformáciou z jednej formy do druhej, až kým neevokujú akúsi zvláštnu poetiku, blízku krajinnej topografii.

Diela prezentované na výstave „Transformácie“ odrážajú citlivú percepciu rôznych situácií, priestorov a predmetov so zreteľom na určitý vybraný detail. Napríklad, zobrazené predmety sú často v inej mierke ako ich reálne predlohy, sú zväčšené. Ich „mikroštruktúra“ sa mení na „makroštruktúru“, čím vzniká zvláštny dôraz na materiálnosť predmetu, ktorá neostáva len na povrchu, ale ide akoby viac do hĺbky a odhaľuje jednotlivé skladobné vrstvy. Snaha o zachytenie „vrstevnatosti“ zaznamenaného predmetu je blízka metóde topografie, ktorá skúma, opisuje tvary, rozmiestnenie a vlastnosti prírodných alebo artificiálnych objektov v krajine. Machová vo vystavených dielach kombinuje maľbu so zelenou syntetickou prírodninou (umelý mach), ktorá pohlcuje priestor obrazu a zahaľuje tak jeho konkrétne predmety a priestor. Takto zobrazený priestor sa stáva viac syntetickým/umelým, prírodno-neprírodným, krajinným, no zároveň nekrajinným. Súbor maliarskych diel je na výstave doplnený o malé objekty tvorené polystyrénovými platmi, ktoré sú využívané ako podklad, pričom je ponechaná aj ich prirodzená materiálnosť. Autorka do polystyrénu vyleptáva tvary určitých predmetov alebo tiež vlní a necháva „rásť“ jeho povrch. Umelý podklad tým akoby nadobúdal vlastnosti a štruktúry nejakej organickej formy/hmoty/krajiny.

Ľudmila Machová prostredníctvom svojich diel zhmotňuje akýsi osobný nepokoj vyplývajúci zo súčasného stavu sveta a jeho prírodných foriem. Nepriaznivý stav vecí ju koncentruje do vnútorného sveta, v ktorom kontempluje, pátra po novej identite, koreňoch a domove. Svoju pozornosť smeruje k zvnútorneniu esencie priestorov a predmetov, v ktorých nachádza nové symbolické vlastnosti a „skrytý život“. V obyčajných predmetoch a denných situáciách tak odkrýva ďalšie významy a kontexty. Živelnosť prírody sa v jej dielach pretavuje do prítomnosti a funkcie domácich predmetov, ktoré v sebe spútavajú živly, ale zároveň ako prírodné formy podliehajú entropii a nutnej skaze. Lyrický prístup autorky citlivo odkrýva tému človeka vnímajúceho osobný a krajinný priestor ako miesto, ktoré sa neustále mení na základe rôznych príčin a faktorov.

Ľudmila Machová (*1990) je absolventka Ateliéru mal+by Doc. Mgr. art. Klaudie Kosziby, ArtD. a Ateliéru +- XXI prof. Daniela Fischera, akad. mal. na VŠVU v Bratislave. V roku 2017 a 2018 sa stala finalistkou súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB. V autorskej tvorbe sa venuje maľbe a jej presahom, objektom, inštaláciám, videu a tvorbe experimentálnych zvukových kompozícií. Žije a tvorí v Bratislave.

Marianna Brinzová

Kurátori: Marianna Brinzová + Andrej Jaroš
Vernisáž: 5.4. 2019, 19:00