Marek Kvetan: Echo

Slovo súsek už málokomu na Slovensku niečo hovorí. Voľakedy patril ku každej domácnosti. Mladé dievčatá si starostlivo pripravovali výbavu. S láskou a očakávaním zošívali a vyšívali. A snívali. Z času načas dvíhali veko. Vyberali obsah, nežne po ňom prešli rukou, tešili sa zo svojich pokladov. Ukrývala ich truhlica. Súsek. Z tvrdého dreva, bez jediného klinca či iného kúsku kovu. Archaický tvar odvíjajúci sa od staroveku. Bohato zdobená rytým (zriedka kolorovaným) geometrickým ornamentom, len výnimočne figúrou či rastlinným motívom. Vyrytý rok sobáša. Na celý život. Často najvzácnejší kus nábytku novomanželov. Trezor na to najcennejšie. Veľkosť bola vec sociálneho statusu.

Doba sa však zmenila. Truhlice sa vyprázdnili. Poslúžili ešte na obilie. Jeho posledné zvyšky dojedli myši. A potom už len niekde odložené čakajú kým ich zožerie červotoč alebo hniloba či v lepšom prípade budú zapadať prachom v etnografickej zbierke nejakého múzea či nostalgicky zavadzať ako nepraktická interiérová dekorácia.Alebo i nie. Niekoľko kilometrov optických káblov, 15 400 svetelných bodov v slovanských farbách, oživuje v novodobom aranžmáne pôvodný ornament. Tak ako v novom aranžmáne ožíva folklórna hudobná tradícia a to hneď na dva krát : najprv vo forme nových úprav v skladbách profesionálov, ktoré sa neskôr stávajú matériou pre experimentálne elektroakustické kompozície. Tu dokonca i hudobno-vizuálne. No stále ešte počujeme aj unikátne ľudové nástroje.

Hlasy a motívy ožívajú, prepletajú sa, i stíchnu a zhasnú. Ani im nie je celkom cudzia tá trocha ľudskej nedokonalosti. Len zub času ich ešte nenahlodal.´Dielo je akýmsi protipólom k autorovej staršej práci Koberec (vzniklo niekoľko variant). Zrolovaný plastový IKEA koberec, orientálny motív, nahrubo pretkaný farebnými žiarovkami na rozdiel od jemného optického tkaniva útrob vystavených súsekov. A k tomu cudzorodá hudobná zlátanina. Mäkký verzus tvrdý, prírodný verzus syntetický, ručná práca verzus strojový produkt, starý autentický verzus nový synkretický. Výtvarný motív koberca odkazuje rovnako do minulosti ako do prítomnosti.

Voľakedy Slovensko pretínala hranica Osmanskej ríše, hranica kresťanského a moslimského sveta. Reťazec, zväčša už len ruín strážnych hradov, pripomína, že i vtedy mala byť krajina ochranou pred moslimskou inváziou. To bohato zdobená truhlica, z ručne otesaného dreva, čo prežila i ťažké časy, nabitá elektronikou, z ktorej znie hudba, ktorá inšpiratívne prepája archaické hudobné i výtvarné motívy a nástroje s novým. To všetko referuje k inej, otvorenejšej a sebavedomejšej, minulosti, prítomnosti. A teda i budúcnosti.