Mária Balážová - Geo-Femina

Mária Balážová
18. máj – 25. jún 2017

Usporiadateľ: Stredoslovenská galéria
Vystavujúca autorka: Mária Balážová
Kurátor: Roman Gajdoš
Vernisáž: /štvrtok/ 18. máj 2017 o 17.00 h.
Miesto: Praetorium, Nám. Š. Moysesa 25, Banská Bystrica

Vstup na vernisáž je voľný.

Stredoslovenská galéria uvádza výstavu Márie Balážovej (1956), ktorá predstaví jej ojedinelý variant postgeometrickej maľby.

Už na niekoľkých predchádzajúcich výstavách ohlásila autorka v rámci postgeometrickej abstrakcie vstup do novej problematiky, ktorá dnes stále intenzívnejšie rámcuje jej dielo. V aktuálnej fáze tvorby u nej do popredia výraznejšie vstupuje feministická pozícia, ktorá síce bola v podprahovej rovine jej prác prítomná vždy, ale ako obsahová dominanta nastupovala postupne až v rámci posledných výstavných projektov Mária Balážová: Od poriadku k chaosu (Turčianska galéria Martin, 2014) a Mária Balážová: Mužské a ženské obrazy (Galéria umenia Ernesta Zmetáka, Nové Zámky, 2013). Ako prevládajúci motív sa kontext feminizmu ukázal pre Balážovú na poslednej samostatnej výstave, ktorá niesla názov Ženská geometria (Galérii Z, Bratislava, 2016), v rámci ktorej predstavoval jednoznačné priznanie sa k týmto témam.

Feministické teórie podrobili predstavu o abstrakcii ako majoritne mužskej sfére tvorby zdrvujúcej kritike, pričom novými výtvarnými formami zároveň preverovali aj hegemonickú legitimitu jej jazyka – maľbu. Preto je Balážovej prístup, používajúci  abstraktnú maľbu na tlmočenie feministických a rodovo podfarbených obsahov, špecifický. Kým v predchádzajúcej tvorbe hadia hlava odkazovala k ženskej symbolike nosnou figúrou, ktorej konfigurácie vždy nanovo definovali obrazové pole, od roku 2006 vstupuje do jej uvažovania nový prvok – muž, premietaný do plochy obrazu ako hadia hlava s dvoma štvorcami uprostred a tvoriaci vizuálny protipól k ženskému princípu. Nové tvaroslovie a prvky individuálnej mytológie napomáhajú k definovaniu vzťahového a proporčného balansu, kde je nadvláda muža ako dominantného ovládacieho prvku systematicky projektovaná do plochy obrazu.

Vo svojich najnovších prácach sa Balážová presúva od všeobecných feministicky intonovaných komentárov k osobným príbehom, ktoré v predchádzajúcej tvorbe prezentoval napríklad obraz Fátum(2000). Ide o osobnú mytológiu, kde semifiguratívne čítanie hadej hlavy a tela prestáva plniť univerzálnu funkciu akéhosi všeobecného vzorca a namiesto toho je nahradené silným stotožnením. Na pozadí jednoduchej konfigurácie vzniká vizuálny komentár, kde „ženské“ prestáva byť len jednoduchým protikladom k mužskému, ale stáva sa priestorom, v ktorom dochádza k formulovaniu úvah o vzťahoch, rodine, sebaidentitikácii, či striedaní generácií (Ženská geometria 1 – Mama, Ženská geometria 2 – Ja, Ženská geometria 3 – Dcéra). Navyše falická pozícia, ktorú v týchto troch plátnach telo a hlava hada nadobúdajú odkazuje k neľahkému postaveniu ženy vo falocentrickej spoločnosti. V diskurze umenia zas môžeme tento triptych čítať ako konfrontáciu so zipsami Barnetta Newmana.. Jeho naratívny aspekt projektovaný na osi minulosť – prítomnosť – budúcnosť, tak hovorí aj o postavení ženy – výtvarníčky v kontexte umeleckého (znova dominantne mužského) sveta. Balážovej tvorba sa však nespája s priamym radikalizmom, ktorý bol vlastný niektorým feministkám sedemdesiatych rokov. Dôležitejší je strach z násilia, moci a nadvlády, ktoré sa s týmito témami bytostne spájajú a v jednotlivých obrazoch sú projektované viac metaforicky ako priamočiaro, viac intímne ako inštitucionálne. V niektorých prípadoch dokonca nastupuje ironizovanie samotných feministických teórií (Hadia geometria 119 - Obraz feminizmu 2).  

Ide o pokus ponúknuť nový rozmer, akýsi otvorený priestor pre vlastné definovanie mužských a ženských vzťahov, ktoré podobne ako hadie telá v Balážovej maľbách môžu byť v nekonečných variantoch ohýbané, spájané a vykĺbené.

Výstava Geo-Femina v Stredoslovenskej galérii popisuje posun, ktorým prešla tvorba Márie Balážovej za posledných dvanásť rokov a spätne ju reinterpretuje optikou feministického uvažovania. Zahrnutie malých kresieb z roku 2006 do expozície je práve dôsledkom chápania feminizmu ako priestoru intímneho nazerania na svet.                                       

Mária Balážová (1956) predstaví v Stredoslovenskej galérii svoj nielen v našom prostredí výnimočný a ojedinelý variant postgeometrickej maľby. Jej špecifikom je síce maliarsky jazyk typu hard-edge, ale so sémantickou zložitou výstavbou obrazu. Pre diela z posledného obdobia je príznačné ovplyvnenie konceptuálnym a feministickým uvažovaním. Tieto nové aspekty posúvajú autorkine snaženia do bodu, za ktorým už geometria dávno prestala existovať ako model objektívneho poriadku sveta, stále však dokáže existovať ako jeden zo spôsobov nového poriadku, ako integrovaný chaos.