Mesiac architektúry v Považskej galérii umenia

Zahájenie: štvrtok 28. januára 2016 o 17.00 hod

Výstavný projekt Mesiac architektúry v Považskej galérii umenia stavia na tradícii pravidelných prezentácií architektúry vo výstavných priestoroch galérie v mesiaci február. Cieľom podujatia je predstaviť verejnosti  architektonické diela, ktoré vznikli za posledné obdobie. Jeho dlhodobým zámerom je "stimulovať" architektov v regióne, aby sa zapojili do prezentácie svojej tvorby, ako aj popularizovať medzi verejnosťou význam architektúry v rámci kultúrneho a životného prostredia v našom regióne. Hlavnou náplňou podujatia je výstavná činnosť, realizovaná v spolupráci so  Slovenskou komorou architektov či Spolkom architektov Slovenska, zameriavajúc sa  na prezentáciu domácich ale aj zahraničných architektonických diel a autorov prostredníctvom propagácie ich aktivít. Zámerom projektu je tiež vytvárať priestor na profesionálnu komunikáciu a podporu tvorby v oblasti architektúry v rámci regiónu.           

Aktuálny v poradí druhý ročník Mesiaca architektúry v Považskej galérii umenia pozostáva z viacerých výstav prezentujúcich a sumarizujúcich dianie v oblasti architektúry za rok 2015, teda prostredníctvom súťažných podujatí celoslovenského významu . Je to jednak výstava všetkých súťažných diel prihlásených do súťaže CE∙ZA∙AR 2015,  Cena za architektúru Slovenskej komory architektov. Ďalej je to výstava organizovaná v spolupráci so  Spolkom architektov Slovenska, prezentujúca víťazný projekt ocenený Cenou Dušana Jurkoviča v roku 2015. Ďalším zámerom podujatia je predstavovať tvorbu miestnych architektov pôsobiacich v žilinskom regióne, pričom sa tento ročník zameria na profil žilinských architektov jednej generácie. Samostatnými výstavami tu budú zastúpení architekti Viera Mecková, Stanislav Toman a Oto Sedlák.

Profil generácie troch žilinských architektov – samostatné autorské výstavy.

Mesiac architektúry v PGU chce pravidelne predstavovať aj tvorbu autorov zo žilinského regiónu. Tento ročník podujatia je koncipovaný ako priestor na prezentáciu samostatných výstav profilu generácie troch žilinských architektov : Viera Mecková, Stano Toman a Oto Sedlák. Trojice architektov, ktorí spoločne pracovali v žilinskom Stavoprojekte, kde vládla tvorivá atmosféra, spolu s architektmi Ferdinandom Čapkom, Ladislavom Bauerom, Antonínom Stuchlom, Michalom M. Scheerom a ďalšími významnými osobnosťami, ktoré poznamenali rozvoj mesta. Spoločenské a odborné uznania vypovedajú o kvalitnej architektonickej tvorbe vystavujúcich autorov. V čase ich aktívnej tvorby bolo samozrejmosťou spolupracovať  počas práce na projekte a pri realizácii stavby s výtvarnými umelcami. Táto pridaná hodnota posúvala aj výtvarných umelcov zapojiť sa do kreatívnej tvorby v architektúre. 

VIERA MECKOVÁ

Architekta Viera Mecková (nar. 1933 v Turčianskych Tepliciach) pracovala v rokoch 1950 – 1990 v žilinskom Stavoprojekte a v roku 2003 získala za svoju celoživotnú tvorb Cenu Emila Belluša. Je členkou skupiny VAL (Voies et Aspectes du Lendemain, v preklade Cesty a aspekty zajtrajška), propagátorkou architektúry, pričom sa zároveň venuje výtvarnému umeniu, knižnej väzbe, tvorbe šperkov a objektov. Medzi jej architektonické realizácie patria Administratívna budova Mestského úrad v Žiline (spoluautori Juraj Marth a Ladislav Sulík), Konzervatórium v Žiline, Kultúrny dom v Púchove a Dolnom Kubíne, Štátna banka a Štátna poisťovňa v Liptovskom Mikuláši, Aerologická stanica v Gánovciach a iné.

STANISLAV TOMAN

Architekt Stanislav Toman (nar. 1936 v Nemčiciach) pôsobil v Stavoprojekte Žilina v rokoch 1960 – 1990, za jeho tvorbu z rokov 1960 – 1982 mu bola udelená trieborná plaketa ZSA. Popri architektonickej tvorbe sa venuje výtvarnej tvorbe a fotografii. Medzi jeho architektonické realizácie patria napríklad Hotel Slovakia v Žiline (spoluautori Oto Sedlák, Gabriela Cimmermannová), sídlisko Nábrežie v Liptovskom Mikuláši, sídlisko Rozkvet v Považskej Bystrici, či sídlisko Ilava, ale aj kostoly v Hvozdnici a Zástraní.

OTO SEDLÁK

Architekt Oto Sedlák (nar. 1941 vo Vsetíne) pôsobil v Stavoprojekte Žilina v rokoch 1965 – 1990. V roku 1981 získal Cenu Dušana Jurkoviča udeľovanú pôvodne Zväzom slovenských architektov. Pri svojich realizáciách výtvarných diel spolupracuje s názorovo blízkymi výtvarníkmi Vladimírom Kompánkom, Andrejom Barčíkom, Robertom Brunom a Pavelm Chomom. Medzi jeho architektonické realizácie patria Hotel Slovakia v Žiline (spoluautori Stanislav Toman, Gabriela Cimmermannová), Slovenská koliba v Prahe, Veľkopredajňa potravín Tempo v Žiline, Domy smútku v Dubnici nad Váhom, Novej Dubnici, Čadci, Kysuckom novom meste, Martine, Považskej Bystrici (spolupráca Emil Galovský), Rajci – Šujanoch, Lokci, či v Turanoch a mnohé ďalšie.

Cena Dušana Jurkoviča 2015

Cenu Dušana Jurkoviča udeľuje Spolok architektov Slovenska autorovi alebo autorskému kolektívu za realizované architektonické alebo urbanistické dielo, ktoré prispieva k zvýšeniu úrovne a prestíže architektonickej alebo urbanistickej tvorby na Slovensku. Je to prestížna národná cena za architektúru s najdlhšou kontinuálnou tradíciou od roku 1964.

Do súťaže o Cenu Dušana Jurkoviča 2015 bolo navrhnutých 20 architektonických diel. Cenu Dušana Jurkoviča 2015 porota udelila architektonickému dielu:

Rodinný dom Partizánska, Bratislava od autorov Ján Studený a David Kopecký, spolupráca: Ján Miškov, Martin Mihály, Laco Bartko, Maroš Bátora, Diana Šajdová, Pavel Mejtský, Martin Vojta. Podľa stanoviska poroty, rodinný dom s ateliérom na Partizánskej ulici je vynikajúcim príkladom veľmi silnej konceptuálnej architektúry, v ktorej sa snúbi autentický autorský prístup s odvahou experimentovať a posúvať hranice možného.

Ďalšie nominácie na Cenu Dušana Jurkoviča 2015 bez určenia poradia získali diela: Rodinný dom K2, Banská Bystrica autorov Branislav Hovorka a Martin Paulíny, polupráca na interiéroch: Zuzana Reháková; Obchodný dom, Brezno autorov Igor Lichý, Tomáš Šebo, Pavol Remšík a Emanuel Zatlukaj; Rodinný dom Vrakuňa, Bratislava autorov Maroš Fečík a Andrej Oláh.

CE∙ZA∙AR 2015 - Cena Slovenskej komory architektov za architektúru 

V XIV. ročníku CE∙ZA∙AR bolo spolu 100 prihlásených súťažných diel, z ktorých porota vybrala 18 nominácií a 6 víťazov v šiestich kategóriách (Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér a Exteriér). Po prvýkrát v histórii CE∙ZA∙AR sa predsedníčkou poroty stala žena, rakúska architektka Marlies Breuss. Okrem šiestich oficiálnych víťazov bola na základe internetového hlasovania Hospodárskych novín udelená aj Cena verejnosti. Ocenenie CE∙ZA∙AR zdôrazňuje kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporuje excelentnosť profesionálnych výkonov architektov, poukazuje na kvalitu budovaného životného prostredia a predovšetkým kultivuje verejné povedomie o architektúre ako takej.

Spoluorganizátori: Slovenská komora architektov, Spolok architektov Slovenska

 texty: Mgr. Milan Mazúr, akad. arch. Dušan Voštenák, SKA, SAS