Mesto ako politikum #12

• Ako sa mení rola a zodpovednosť architektov a architektiek v rýchlo sa meniacom súčasnom svete?
• Aké sú možnosti architektonickej praxe?
• Akú moc má utváranie prostredia a kto má moc nad ním?
• Mala by byť architektúra (a urbanizmus) vizionárska, pokúšať sa udávať smer a prekonávať tak niektoré negatívne javy v spoločnosti?
• Do akej miery je architektúra obrazom doby / spoločnosti a do akej miery by sa mala usilovať o spoločensky zodpovednejší prístup?

„Zdá sa, že množstvo súčasných výziev, ktorým ako spoločnosť čelíme, je značnou časťou českého a slovenského architektonického a urbanistického stavu ignorovaných. Otázkou je, či sa to deje zámerne, alebo len v dôsledku absencie povedomia o ich vplyve na architektúru a vývoj miest.

Právo na mesto, potreba demokratického inkluzívneho plánovania, privatizácia a komodifikácia mestského priestoru, džentrifikácia, priestorové vylučovanie určitých vrstiev spoločnosti, absencia sociálneho a nájomného bývania, udržateľnosť, klimatická kríza – to je náhodný výpočet tém, ktoré sú v zahraničí bežne predmetom diskusií – medzi architektmi a ďalšími profesiami – a to nielen na akademickej pôde.

V období modernizmu architekti, urbanisti a ďalší odborníci zapojení do procesu plánovania miest zdieľali presvedčenie, že ich poslaním a zodpovednosťou je usilovať o vytváranie lepšieho miesta na život. Po zlyhaní modernistického projektu sa k takejto úlohe mnoho architektov či urbanistov nehlási, postmoderná architektúra prijala politickú ekonomiku neskorého kapitalizmu a zriekla sa súvislosti so spoločenskými problémami. Architektúra sa tak stala čoraz zreteľnejšie sociálne a politicky slepou – profesia, ktorá mala spochybňovať status quo, sa stala lojálnym spolupáchateľom ekonomického systému, pozerajúc na pozemky a nehnuteľnosti iba ako na komoditu (viac či menej) vhodnú pre ekonomický rozvoj. V drvivej väčšine opisujú architekti súčasné „manželstvo“ architektonickej praxe s globalizovanou, neoliberálnou ekonomikou ako nevyhnutné alebo dokonca žiaduce a zrejme je im jedno, že svojím umom prepožičiavajú krásnu tvár mnohokrát škaredej realite kapitalistického rozvoja miest. Problémami charakteristickými pre neoliberálny urbanizmus (rastúca sociálna a priestorová nerovnosť, praktiky ovládania a vylúčenia atď.) sa prakticky nikto príliš vážne nezaoberá,“ uvádza sa okrem iného v popise projektu s názvom Drazí architekti…, kurátorkou ktorého je Karolína Plášková.

Karolína Plášková pricestuje z Prahy do Bratislavy, aby nám sprostredkovala osobnú reflexiu toho, ako tento projekt zarezonoval v českej a slovenskej architektonickej obci, resp. či a ako sa projektu podarilo prerámcovať verejnú diskusiu v témach, ktoré sú súčasťou projektu.

Po prednáške budeme v moderovanej diskusii hľadať odpovede na vyššie položené otázky aj s architektmi z ateliéru PLURAL Martinom Jančokom a Michalom Janákom.

Dramaturgia a moderovanie diskusie Bohdan Smieška.