Michal Moravčík: UNITED WE STAND

UNITED WE STAND
Michal Moravčík

Kurátorka / Mira Keratová
Autori / Michal Moravčík & Dalibor Bača, František Demeter, Tomáš Džadoň, Jana Kapelová, Svätopluk Mikyta, Lucia Nimcová, Martin Piaček
Grafický dizajn / Ján Šicko
Technická podpora / Marold Langer-Philippsen
Spolupráca / Nová synagóga Žilina

15. decembra 2018 – 31. marca 2019
vernisáž: 14. decembra 2018 o 17.00 (piatok)

Stredoslovenská galéria, Pretórium,
Nám. Š. Moysesa 25, Banská Bystrica

Pozývame na vernisáž výstavy Michala Moravčíka UNITED WE STAND.

UNITED WE STAND v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici je prvou časťou výstavy, ktorej druhá časť s názvom DIVIDED WE FALL súčasne prebieha v Novej synagóge Žilina (22. 12. 2018 – 10. 3. 2019).

Ide o retrospektívny formát výstavy Michala Moravčíka in memoriam s cieľom predstaviť prvý základný výskum celoživotnej tvorby tohto dôležitého slovenského umelca strednej generácie. Monografický rámec je do istej miery poňatý autorsky kolektívne, s čím korešpondujú aj názvy oboch častí (podľa Moravčíkovho diela By Uniting We Stand, By Dividing We Fall z roku 2005). Na realizácii výstavy sa podieľajú umelci a autorovi blízki priatelia Dalibor Bača, František Demeter, Tomáš Džadoň, Jana Kapelová, Svätopluk Mikyta, Lucia Nimcová, Martin Piaček.

Výstava predstavuje tvorbu Michala Moravčíka, ktorý sa angažoval v mnohých umeleckých a občianskych iniciatívach, vyučoval na viacerých umeleckých školách a venoval sa kritickej praxi, v ktorej tematizoval spoločenskú nerovnosť a jej prejavy nacionalizmu, manipulovania historickej pamäte a symbolických či pragmatických demonštrácií neoliberálneho ekonomizmu v zmätenej postsocialistickej dobe. Často pracoval miestošpecificky a vo svojej tvorbe sa zaoberal praktickými i teoretickými súvislosťami stredoeurópskeho urbanizmu, najmä osobitými historickými vrstvami nedokončených infraštruktúr či súčasných developerských zjednodušení. Z jeho záujmu o historicko-politický kontext vyplývala aj jeho kritika nacionalizmov, ktoré presakujú z politiky (úzko naviazanej na ekonómiu a ideológiu) do každodennosti. V tejto súvislosti často tematizoval flexibilitu dejín ako ich skrytú kontroverznú kvalitu, prinášajúcu stálu premennosť minulosti, usmerňovanej aktuálnou politickou propagandou a samozrejme dejinnými zvratmi.

MICHAL MORAVČÍK (1974 – 2016) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave sochárstvo v ateliéri Jozefa Jankoviča (Mgr. 1998; ArtD. 2010). Neskôr sa posunul z figuratívnych východísk k diskurzívnej tvorbe a od klasickej sochy k priestorovým inštaláciám, v ktorých stále zohľadňoval mierku figúry; v tejto súvislosti sa zvlášť zaujímal o každodenne používaný bytový priestor a osobne zažívané prostredie panelákového bytu či sídliska. V roku 2004 získal Cenu Oskára Čepana. Pôsobil ako dlhoročný pedagóg na Pedagogickej fakulte Trnavskej Univerzity ako aj na Fakulte výtvarných umění Vysokého učení technického v Brně a na VŠVU v Bratislave. Inicioval niekoľko vplyvných občianskych a umeleckých iniciatív, o.i. Akú sochu do mesta? (2006); Dvadsať rokov od nežnej neprebehlo (2010); Verejný podstavec (od 2010).