Otvorenie autorskej výstavy Rity Koszorús

Rita Koszorús je čerstvá absolventka katedry maľby v ateliéri + - XXI u Prof. Daniela Fischera na VŠVU v Bratislave a patrí do najmladšej generácie neprehliadnuteľných autorov, postupne získavajúcich istotu a jasné smerovanie vo svojej tvorbe, napriek tomu, že sa ešte stále „hľadajú“. Autorka citlivo vníma svet nielen okolo seba, no najmä sa snaží pochopiť/precítiť svoj vnútorný svet. V poslednej dobe v jej tvorbe dominuje najmä krajinomaľba, respektíve živá príroda a jej flóra, no jej cieľom nie je zachytiť ju realisticky v „skutočnej“ podobe, ale skôr sa ju snaží prezentovať vo fragmentoch, akoby v spomienkach, výsekoch, ohraničených abstraktnými geometrickými tvarmi, ktoré plynule prechádzajú do atypicky skosených rámov. Jej dvojitá národnosť, ju predurčuje hľadať svoje korene na oboch stranách Dunaja, avšak sama dobre vie, že Dunaj nerozdeľuje krajinu, ale naopak ju spája a dáva jej poznanie, aká je divoká príroda nespútaná, nepoznajúca hranice, štátov, národností, kultúr, ideológií, či náboženstiev. Preto pomerne často tvorí priamo uprostred prírody, v plenéri, ako to robila väčšina impresionistov na sklonku 19. storočia v rámci Barbizonskej školy. Ani ona nechce byť obmedzovaná ateliérovými múrmi, ale chce tvoriť v čo najužšom spojení s prírodou. Zážitok zo samotnej prírody sa snaží sprostredkovať ostatným divákom v čo najčistejšej forme, pričom do maľby kóduje svoje vnímanie sveta cez svoje ja. Jej pohľad na svet akoby chcel poukázať na ten fakt, že nie vždy všetky informácie, ktoré sa nám predkladajú musia byť aj pravdivé. Pravdu musí hľadať každý sám. Autorka sa vo svojej tvorbe nesústredí len na klasické maliarske médium, ktorým je väčšinou plátno a farby, ale experimentuje aj v podobe videa a fotografie, ktoré jej dávajú v sebavyjadrovaní väčší pocit slobody. Pre autorku je dôležitá vzájomná interakcia medzi jej dielami a divákom/kurátorom. Pri nedávnom projekte kurátor jej výstavy strieľal do diel ako do terčov, čím len autorka deklarovala, že dielo nie je iba muzeálny exponát, ale niečo „živé“, ktoré môže človeka nejakým spôsobom zasiahnuť, ale aj naopak človek môže zasiahnuť do jej tvorby a vytvoriť tak zas niečo nové, zmysluplné.