Pavol Thurzo - dizajnér Tesly

Pavol Thurzo - dizajnér Tesly

• Miesto: Galéria dizajnu Satelit, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10, Bratislava
• Otvorené od stredy do nedele 14.00 – 18.00
• Trvanie: 15. február - 28. apríl 2024
• Vernisáž: 14. február 2024 o 17.00
• Vstup voľný

V roku 1973 nastúpil Pavol Thurzo do národného (neskôr koncernového) podniku Tesla Bratislava, kde pôsobil až do jeho zániku v roku 1991. K jeho prvým realizáciám patril diaľkový ovládač do automobilu s predvoľbou staníc (1973). Umožňoval ovládanie autorádia zo zadných sedadiel. Určený bol predovšetkým pre komunistické "nomenklatúrne kádre" využívajúce luxusné Tatry 603 a 613.

Proces navrhovania v bratislavskej Tesle začínal definovaním technických a úžitkových parametrov nového prístroja. Už v úvode riešenia projektu sa do jeho prípravy štúdiami zapájal dizajn, čo predstavovalo progresívnejšiu metódu než postup u mnohých československých výrobcov, kde dizajn znamenal len záverečnú "kozmetickú" úpravu (ak vôbec). V dialógu konštruktérov a dizajnérov vznikali makety, funkčné vzorky a prototypy, ktoré sa potom stali základom sériovej výroby.

Výraznú inováciu priniesol dizajn rádiomagnetofónu 237 Orava (1974) dynamicky ozvláštnený diagonálnym natočením ovládacieho panelu. Kultivovaným kontrastom priamok a kriviek a červenou farbou tak trocha pripomína slávny písací stroj Olivetti Valentine Ettoreho Sottsassa a Perryho Kinga zo zlatej éry talianskeho elegantného modernizmu. Výrobnej realizácie sa však nedočkal, podobne ako špičkový stolný kvadrofónny prijímač Quadro 75 HiFi (1975), ktorý získal ocenenia na domácej aj medzinárodnej scéne.

Do výroby sa dostal prenosný prijímač 2827B-7 Kvintet (1976) a elektronická kalkulačka OKU 104 (1977). V prvom prípade išlo o nový dizajn mriežky a úpravu ovládačov staršieho rádia navrhnutého Jánom Vikrutom, v druhom o tretinové zmenšenie rozmerov kalkulačky pri zachovaní jej technických parametrov.

V roku 1975 Pavla Thurza poverili vedením výtvarného (v dnešnej terminológii dizajnérskeho) oddelenia Tesly Bratislava. O dva roky neskôr sa jeho sídlom stala nová budova pre vývojové pracoviská na Hattalovej ulici v Bratislave. Tesla úspešne expandovala a koncernové riaditeľstvo so závodom zaberalo čoraz väčšiu plochu v areáli medzi Kukučínovou, Pluhovou a Varšavskou ulicou. Produkcia popri rozhlasových prijímačoch postupne zahŕňala aj ďalšie prístroje. Okrem spomínanej malej výpočtovej techniky išlo aj o kombinácie rádií a kazetových magnetofónov, ktoré inak patrili do gescie závodu Tesly v Přelouči. V roku 1978 takto vzniklo autorádio s kazetovým prehrávačom s dvoma reproduktormi 1900B v plastových skrinkách. Jednoduchú formu čelného panelu prístroja Pavol Thurzo ozvláštnil symetricky umiestnenými pogumovanými perforovanými ovládačmi v tvare zrezaného kužeľa. O rok mladší je dizajn prenosného kazetového rádiomagnetofónu nižšej triedy Unisono 2833 AB v okrovo-šedej plastovej skrinke, ktorý mal vylepšeného nasledovníka v podobe prístroja Unisono 2 2833 AB-1 vyrábaného od roku 1985.

Rad návrhov Pavla Thurza pre Teslu Bratislava a zároveň celú jej produkciu uzatvára stolový rozhlasový prijímač 447A Progresson (1989) vyrábaný v Bratislave do roku 1991 a po zániku Tesly ešte v Dunajskej Strede vo firme pomenovanej práve podľa tohto rádia.
V súčasnosti žije striedavo v Bratislave a v Malackách.

Zdeno Kolesár

Kurátori výstavy: Zdeno Kolesár, Maroš Schmidt
Grafický dizajn výstavy: Matúš Lelovský
Dizajn výstavy: Filip Horník a Ján Jánoš
Fotografie: archív SCD a Pavla Thurza
Produkcia výstavy a kontakt pre médiá: Gabriela Rybáriková

S podporou: Ministerstvo kultúry SR
Generálny reklamný partner SCD: J&T Banka
Hlavný mediálny partner SCD: Designum
Hlavný partner SCD: Antalis
Mediálni partner SCD: Citylife

Organizátori

• Galéria dizajnu Satelit
• Slovenské múzeum dizajnu
• Slovenské centrum dizajnu