Peter Daniš: Lightscape

Peter Daniš primárne reflektuje priestor, ktorý ho obklopuje, oslovuje, v ktorom žije. Už niekoľko rokov je predmetom jeho záujmu rozsiahly park zámockého areálu v Topoľčiankach a otvorená okolitá krajina v ich blízkosti. Výstava predstavuje viacero paralelne prebiehajúcich línií autorovho prístupu ku krajine, k jej maliarskemu spracovaniu. Spôsob zobrazenia voľne osciluje od realistickejšie poňatých otvorených krajín s nízkym horizontom, malebne komponovanými oblakmi až po tajuplné, skryté parkové a lesné zákutia, ktoré nespočetne variuje. Samotnú maľbu vníma ako priestor skúmania meniacich sa atmosferických javov, ale najmä klasického maliarskeho problému svetla a účinkov farby. Citlivé impresionistické vnímanie mihotavého svetla a vlastné cítenie farby v jeho podaní nachádza nový, súčasný maliarsky výraz. Dôkazom je najnovší cyklus komornejších formátov, v ktorých sa obrysy, plochy a nakoniec celé scenérie – konkrétne motívy, postupne objavujú, zviditeľňujú pred našim zrakom z čistej bielej plochy maliarskeho plátna. Svoju úlohu v krehkej symbióze zohráva aj jemná štruktúra plátna a plynule nadväzujúci hladký povrch maľby.

Časť vystavených diel voľne nadväzuje na starší maliarsky cyklus Nočné mestá z rokov 2006 - 2011, venovaný zobrazeniu mestských nočných krajín, konkrétne bratislavských sídlisk. V cykle Cities z rokov 2015 – 2016 sa Peter Daniš k nokturnám opätovne, avšak už iným spôsobom vracia. Nočné ľudské sídla nezobrazuje v ich blízkosti, až hmatateľnosti, naopak, na základe fotografií skutočných veľkomiest vytvára svoje vlastné mestské aglomerácie, nadobúdajúce fantastické nadpozemské podoby. Fiktívne metropoly zachytáva z vtáčej perspektívy, ako zoskupenia vibrujúcich, žiariacich svetelných bodov, ktoré vytvárajú rozľahlý otvorený, nekonečný priestor. Jedným z charakteristickým znamením Danišových krajín sa stáva žiadna, alebo len tušená prítomnosť človeka.

Jednotlivé cykly aj prirodzene sa prelínajúce autorove maliarske polohy sú dôkazom opodstatnenosti tradičnej maliarskej témy krajiny - len zdanlivo bez hlbšej obsahovej výpovede, v súčasnej slovenskej maľbe. Krajina v Danišovom maliarskom podaní predstavuje jednotu obsahu i formy, jej výraz je daný okrem iného bravúrnym zvládnutím techniky olejomaľby a výnimočného citu pre farbu.

Peter Daniš (1983) študoval na ŠÚV Jozefa Vydru v Bratislave (odd. Propagačná grafika) a v ateliéri Maľby i iných médií Jána Bergera, na VŠVU v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 2008, odvtedy sa systematicky venuje voľnej maľbe. Svoju tvorbu priebežne prezentuje verejnosti na autorských (Maľby, Galéria Rent Art, Bratislava 2016; Otvorený ateliér, Topoľčianky 2014; 2016, Nightscape, Galéria Frufru, Bratislava 2010) a skupinových výstavách (Slovenské a České súčasné umenie, Woxart and Weiss, Bratislava 2009; Ateliér maľby, Koceľova23, Bratislava 2010).

Výstava Lightscapes ponúka výber naozaj aktuálnej maliarskej tvorby Petra Daniša, prevažná väčšina diel vznikla v rokoch 2016 – 17. Nosnou témou nielen poslednej výstavy je pre autora krajina v jej rozdielnych, niekedy protikladných polohách. Peter Daniš primárne reflektuje priestor, ktorý ho obklopuje, oslovuje, v ktorom žije. Už niekoľko rokov je predmetom jeho záujmu rozsiahly park zámockého areálu v Topoľčiankach a otvorená okolitá krajina v ich blízkosti. Výstava predstavuje viacero paralelne prebiehajúcich línií autorovho prístupu ku krajine, k jej maliarskemu spracovaniu. Spôsob zobrazenia voľne osciluje od realistickejšie poňatých otvorených krajín s nízkym horizontom, malebne komponovanými oblakmi až po tajuplné, skryté parkové a lesné zákutia, ktoré nespočetne variuje. Samotnú maľbu vníma ako priestor skúmania meniacich sa atmosferických javov, ale najmä klasického maliarskeho problému svetla a účinkov farby. Citlivé impresionistické vnímanie mihotavého svetla a vlastné cítenie farby v jeho podaní nachádza nový, súčasný maliarsky výraz. Dôkazom je najnovší cyklus komornejších formátov, v ktorých sa obrysy, plochy a nakoniec celé scenérie – konkrétne motívy, postupne objavujú, zviditeľňujú pred našim zrakom z čistej bielej plochy maliarskeho plátna. Svoju úlohu v krehkej symbióze zohráva aj jemná štruktúra plátna a plynule nadväzujúci hladký povrch maľby.