Premeny mestského aktivizmu v Bratislave

Angažovanosť obyvateľov v snahe ovplyvniť budúcnosť konkrétnych lokalít na území mesta sa po roku 1989 vyvíjala v dynamickom kontexte spoločenských premien, na ktorých miestne prejavy museli obyvatelia často aktívne reagovať. Preto pre interpretáciu lokálnej občianskej dynamiky bude nevyhnutné bližšie sa pozrieť na politicko-ekonomické transformácie prebiehajúce na rôznych mierkových úrovniach, ktoré spoluformovali miestny politický priestor a jeho aktivistickú súčasť.

Organizuje Príbeh nula ako súčasť série prednášok s voľným názvom "Najlepší z možných svetov?":

3. 5. Juraj (karmina.red): Boje pracujúcich na Slovensku (1994 – 2014)
17. 5. Pavel Šuška: Premeny mestského aktivizmu v Bratislave
24. 5. Lukáš Likavčan: Stručná história antropocénu

http://pribehnula.info/

Príbeh nula je iniciatíva, ktorá má ambíciu formou nepravidelných prednášok a diskusií pôsobiť na verejný priestor. Prinášať do neho témy, ktoré sú z rôznych dôvodov marginalizované a na spoločenský vývoj majú takmer nulový vplyv. Je šanca túto nulu prepísať novým príbehom? Spoločne s pozvanými prednášajúcimi sa snažíme uvažovať nad príčinami niektorých súčasných problémov týkajúcich sa spoločnosti i prírody a zaoberať sa rozličnými prístupmi k ich možným riešeniam, a to i na základe poučenia z historických skúseností.

Príbeh nula sa začal v júni 2015 a prvú líniu venoval (post)autonómnej filozofii a praxi. V máji 2017 sa vynára druhá línia, ktorej jadrom je otázka “žijeme skutočne v najlepšom z možných svetov?”. Status quo je často ospravedlňovaný absenciou iných riešení, ktoré by mohli fungovať lepšie. Vyzerá však svet okolo nás naozaj ako ten najlepší z možných? Aké sú jeho problematické aspekty? A existuje ešte nádej rozvíjať kolektívnu imagináciu a spolu s ňou hľadať, prípadne realizovať iné predstavy?

V troch prednáškach sa pokúsime načrtnuté otázky aspoň čiastočne zodpovedať. Zameriame sa na potrebu organizácie na pracoviskách a jej výsledky, dozvieme sa viac o tom, akým spôsobom je formované naše mesto a čo jeho podobu určuje, a budeme premýšľať, do akej miery je hnacou silou environmentálnej degradácie samotný človek, respektíve špecifický socio-ekonomický aparát.