REŠTAUROVANIE MALIEB A KRESIEB ZO ZBIERKY TG

Prvým projektom bolo Reštaurovanie maľby zo zbierok Turčianskej galérie. Z pridelených finančných prostriedkov bolo možné zreštaurovať šesť vzácnych malieb významných autorov ako sú Mikuláš Galanda, Želmíra Duchajová-Švehlová a Viliam Chmel. Diela boli zverené do šikovných rúk skúsenej reštaurátorky Eriky Benickej, s ktorou Turčianska galéria už v minulosti spolupracovala na projektoch reštaurovania. Turčianska galéria vlastní bohatú zbierku diel umelca Mikuláša Galandu a okrem toho, že sa snaží túto zbierku neustále rozširovať o nové diela, nemenej dôležité je pre ňu chrániť a starať sa o diela tak, aby mohli byť plnohodnotne využívané pre expozičné, či študijné účely. Do projektu reštaurovania maľby v roku 2016 boli zaradené dve diela Mikuláša Galandu, a to maľba s názvom Staroba z roku 1937 zobrazujúca motív aktu staršej ženy. Dielo bolo do Turčianskej galérie darované manželkou Mikuláša Galandu – Máriou Galandovou v roku 1985 a až na malé úpravy na zlatom ráme na diele doposiaľ neboli vykonané žiadne reštaurátorské zásahy. Plátno bolo tenké, vysušené a znečistené prachom. Bolo na ňom vidieť mapy po zatečení a vlhkosti. Mohutný polychrómovaný zlátený drevený rám k obrazu bol obitý a poškriabaný. 
Ďalším reštaurovaným dielom od Mikuláša Galandu bol obraz s názvom Prebúdzanie z roku 1936. Dielo bolo do galérie darované pani Máriou Galandovou v roku 1988. Dielo zobrazuje ženský akt – silueta devy so zdvihnutými rukami akoby si česala vlasy. Dielo nieslo znaky postupnej prirodzenej degradácie materiálu v dôsledku opotrebovania materiálu a zmien klimatických podmienok.

Ďalšími reštaurovanými dielami boli tri diela od maliarky Želmíry Duchajovej-Švehlovej. Prvé, s názvom Priadka z obdobia rokov 1935-1940, ktoré bolo do galérie zakúpené v roku 1983, zobrazuje ženu pri spriadaní ľanových nití v interiéri chalupy. Maľba bola poznačená prirodzenou degradáciou materiálu, znečistená nánosom povrchovej nečistoty a vrstvy stmavnutého laku. Rám obrazu bol tiež poškodený, zvetraný a odretý. 

Druhé reštaurované dielo autorky bola maľba Žena v kroji (nedatované). Do Turčianskej galérie bolo dielo zakúpené v roku 1983. Maľba bola veľmi vysušená, miestami predratá až na lepenku. Bola znečistená nánosom povrchovej nečistoty. Chýbala tiež podkladová vrstva maľby - šeps a podložka - lepenka bola mierne ohnutá. 
Tretie dielo autorky s názvom Dievča s vedrom (nedatované) sa v Turčianskej galérii nachádza od roku 2007. Dielo zobrazuje postavu dievčaťa s vedrom otočenú chrbtom, pravdepodobne naberá vodu zo studne. Plátno diela bolo pred reštaurátorským zásahom zvlnené, vznikala krakeláž vysúšaním. Navyše bolo dielo vyrezané z pôvodného podrámu, prepnuté a v zmenšenom formáte adjustované do iného rámu, pričom sa nevhodne zasiahlo do kompozičného rozloženia motívu diela. Týmto zásahom došlo k rozpraskaniu a uvoľneniu značnej časti vrstvy maľby. 

Poslednou reštaurovanou maľbou bol obraz autora Viliama Chmela s názvom Po výsluchu. Spánok z roku 1942. Do galérie bolo dielo zakúpené v roku 1983. Motívom tohto diela je obraz sediacej ženy. Žena je sklonená od únavy, pôsobí, akoby spala. Pôvodný motív tohto obrazu však nie je známy. Obraz bol celoplošne premaľovaný autorom. Stav diela si vyžadoval reštaurátorský zásah. Plátno bolo veľmi vysušené a nerovnomerné vrstvy maľby sa začínali uvoľňovať od podkladu. Maľbu pokrývala vrstva povrchovej nečistoty a stmavnutý lak. Rub obrazu bol zatečený od pôvodnej maľby, ktorá zanechala stopu. Nevyhovujúci bol aj podrám, ktorý spôsoboval vydúvanie vrstvy maľby.

Na druhom projekte Reštaurovanie kresby M. Galandu a A.Weisz Kubínčana spolupracovala Turčianska galéria so skúsenou reštaurátorkou Jarmilou Tarajčákovou. Reštaurovaním prešli štyri kresby Mikuláša Galandu – Tiráž časopisu Hárman, Kresba k časopisu strana 3, Matka s dieťaťom a Poloakt dievčaťa. Kresby, ktoré boli predmetom reštaurovania spadajú do obdobia tvorby Mikuláša Galandu najmä v rokoch okolo 1919 (ilustrovaný mesačník „Hárman“) až po obdobie okolo rokov 1938 (Matka s dieťaťom, Poloakt dievčaťa). Vo svojej ranej tvorbe bol mladý Galanda ovplyvnený najmä tvorbou nórskeho expresionistického maliara Edwarda Muncha. Na jeho dvoch ilustráciách k Hármanu je vidieť tento vplyv ako i secesné prvky v ornamentoch a štruktúre. Druhé dve kresby zobrazujú dve z najobšírnejších tematických námetov vo figurálnej tvorbe Mikuláša Galandu, ako sú lyrické kompozície matky s dieťaťom a ženský akt. Na týchto kresbách boli viditeľné poškodenia vo forme menších úbytkov, trhlín, driapancov a iných deštrukčných poškodení. Takisto bolo viditeľné povrchové znečistenie depozitom a znečistenia vo vrstve papiera. Kresby boli v stave, ktorý sťažoval ich ďalšiu manipuláciu a najmä prezentáciu. 

V rámci tohto projektu sa podarilo zreštaurovať aj dve čísla mesačníka Hárman – január, február 1919, ktorý bol ilustrovaný Mikulášom Galandom. Oba mesačníky pozostávajú z ôsmich hárkov. Diela boli nekompaktné, roztrhané a poškodené po hmotnej stránke, tak i po estetickej, s početnými fľakmi a znečisteniami. Papier bol mierne zožltnutý s lokálnymi hnedožltými fľakmi, zatečeniami a povrchovými nečistotami, na viacerých miestach bol rôzne mechanicky poškodený (pretrhnutia, odreniny, úbytky).

Poslednou reštaurovanou kresbou bolo dielo Arnolda Petra Weisz-Kubínčana s názvom Hrabačka z obdobia rokov 1939-1943. Ide o kresbu vyhotovenú pastelovou technikou a zobrazuje postavu ženy v prostredí prírody na poli. Oblečená je v tradičnom ľudovom oblečení - v kroji a so šatkou na hlave pri bežnej činnosti - hrabaní sena. Kresba bola poškodená po hmotnej i estetickej stránke, charakter diela si vyžadoval reštaurátorský zásah. Degradácia a celkový zlý stav papierovej podložky boli spôsobené charakterom papiera, a teda kyslými produktmi, ktoré sa doň dostali pri jeho výrobe a spôsobujú krehnutie a hnednutie podložky. Dielo však vykazovalo poškodenie mikroorganizmami, plesňami. Toto poškodenie bolo najvýraznejším defektom na diele, nachádzalo sa v centrálnej časti výjavu z prednej strany.

Turčianska galéria ponúka možnosť návštevníkom vidieť všetky novozreštaurované diela na výstavách Reštaurovanie maľby zo zbierok TG a Reštaurovanie kresieb M. Galandu a A. Wiesz Kubínčana. Obe výstavy sú sprístupnené od 10. 8. do 22. 10. 2017 vo vestibule galérie. Návštevníci tak môžu na vlastné oči vidieť šikovnú prácu oboch reštaurátoriek, porovnať diela, ktoré uvidia s fotografiami pred reštaurovaním a bližšie sa oboznámiť s tým, ako celý proces reštaurovania prebiehal. Projekty Reštaurovanie maľby zo zbierok TG a Reštaurovanie kresieb M. Galandu a A. Wiesz Kubínčana podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.