Rigeleho otvorený ateliér

Viete, kto bol Alojz Rigele? Mnohí Bratislavčania sa s týmto menom v živote nestretli, napriek tomu, že denne prechádzajú okolo jeho sôch. Rigele bol a dodnes je súčasťou genia loci Bratislavy – jej fasád, kostolov, fontán, parkov, pamätníkov a cintorínov. 

Rigeleho ateliér sa akoby zázrakom zachoval na zastrčenom dvore v tesnom susedstve rušnej Štefánikovej ulice. Je to vlastne len niekoľko chatrných búd z dreva a zo skla, ktoré mali byť prechodným miestom pre jeho prácu – no ako to už v živote chodí, z dočasných riešení sa často stávajú trvalé. Ateliér je síce už niekoľko rokov evidovaný ako pamätihodnosť mesta, no dodnes ostáva skrytý pred zrakom verejnosti. 

Projekt Rigeleho otvorený ateliér, ktorého iniciátorom je Bohuš Kubinský, chce túto situáciu zmeniť. Jeho cieľom je upriamiť pozornosť na zabudnutý pamätník starého Prešporka a na umelca, ktorý spoluvytváral tvár mesta v prvých dekádach 20. storočia. A ako inak vzdať hold mimoriadne činorodému sochárovi než prácou? 

Umelci z troch generácií, povahou multimediálni – vzdelaním sochári, sa rozhodli využiť Rigeleho ateliér na prácu s kameňom. Každý tu predstaví svoj pohľad na tradičný materiál v tak trochu netradičnom priestore a čase. Počas tohto obdobia ich budete môcť navštíviť a sledovať ich tvorbu v priamom prenose.

Od 17. októbra bude ateliér po takmer tridsiatich rokoch opäť sprístupnený verejnosti. Počas otváracieho večera si budete môcť pozrieť rozrobené diela, výstavu, pozhovárať sa s autormi, objaviť zákutia tohto čarovného miesta a zažiť premietanie filmu Vladimíra Havrillu priamo na dvore, na ktorom sa pred sto rokmi kresali sochy. Počas októbra sa uskutoční Prechádzka Rigeleho Bratislavou, ktorou bude sprevádzať Zsolt Lehel, autor knihy o živote a tvorbe Alojza Rigeleho. Termín upresníme.

Otvorenie Rigeleho ateliéru má byť aj otvorením diskusie, čo ďalej s týmto unikátnym priestorom. Inde vo svete by už dávno slúžil na kultúrne účely... Náš vzťah k minulosti sa často prejavuje v našom vzťahu k prítomnosti, ale aj budúcnosti mesta.

Alojz Rigele (*1879, Bratislava †1940, Bratislava)
Významný bratislavský sochár. V rokoch 1901 – 1908 študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. V rokoch 1923 – 1940 bol predsedom umeleckého spolku Pressburger Kunstverein. Napriek ohromnému množstvu zákaziek sa mu nepodarilo zbohatnúť a až do konca života tvoril v provizórnom ateliéri na dvore kamenárskej firmy Mahr.

Vladimír Havrilla (*1943, Bratislava)
Do roku 1985 robil sochy prevažne z papiera, zo sadry a z mramoru. Od roku 1986 do roku 2019 pracuje zväčša už len v 3D softoch – v snahe nezaberať priestor. Má rád samotu, Jack Daniel's a filozofiu.

Bohuš Kubinský (*1966, Žiar nad Hronom)
„Rád pracujem so sochárskym materiálom non plus ultra – s mramorom z Carrary, do ktorého sa snažím elegantne kódovať silné gestá. Patrím k hŕstke autorov, ktorí sa v tomto regióne ešte stále pasujú s pravdepodobne najťažším spôsobom umeleckého sebavyjadrenia. Sochanie kameňa totiž popri náročnom pokúšaní ducha vyžaduje aj fyzický zápas o formu, ktorá musí byť vytrhnutá z beztvarej masy nerastu. Rád pokúšam možnosti kameňa, prenikám za hranice jeho odhadovanej únosnosti, aby som mu vdýchol neočakávanú siluetu. Snažím sa o to aby umenie nebola strata času.“

Juraj Gábor (*1985, Lučenec)
„Posledné roky pracujem na subtílnych kresbách i veľkorozmerných galerijných a krajinných zásahoch zrkadliacich svoje okolie. Premieňam prostredia, aby som vytvoril priestor pre intenzívnejšie ľudské vnímanie, prirodzenú interaktivitu, performativitu, kreativitu. Mierkou realizácií je mentálne a fyzické telo človeka, jeho danosti a schopnosti. Pomocou tvarového abstrahovania hľadám miesta pre figúru. Prostredníctvom figúry dospievam k abstrakcii a spirituálnu.“

Zúčastnení umelci: Vladimír Havrilla, Bohuš Kubinský, Juraj Gábor
Kurátor: Omar Mirza
Umelci budú pracovať do 31. 10. 2019, návšteva možná (0905 103 530).