Roman Ondak, Štefan Papčo - Sky Gravity

Roman Ondak si svojím analytickým a súčasne intímnym prístupom k širokému spektru tém − zahŕňajúcom zmenu politického systému, proces globalizácie, status vecí a relatívnosť ich spoločenskej a kultúrnej hodnoty, čas a ľudské bytie – zaistil medzinárodné uznanie. Jeho umeleckým materiálom a tiež ideovým zdrojom je pritom sociálna realita. Ako raz uviedol, o pôvodných situáciách, s ktorými pracuje, uvažuje ako o sochách: kreuje, štylizuje ich, ale vždy s citom pre ich významový kontext. Toto načrtnutie programu najlepšie vystihuje názov jeho výstavy „The Source of Art is in the Life of a People.” v South London Gallery, ktorá prebehla na prelome rokov 2016 a 2017.

Roman Ondak (1966) pochádza zo Žiliny. Žije a tvorí v Bratislave. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Už v roku 1996 vystavoval na Manifeste 1 v Rotterdame a neskôr v roku 2000 na Manifeste 3 v Ľubľane. Pre viedenské Secession vytvoril dôležitú inštaláciu SK Parking (2001). V roku 2003 realizoval pre Kunstverein v Kolíne nad Rýnom dielo Good Feelings in Good Times, ktoré bolo neskôr prvou akvizíciou performatívneho umenia galérie Tate Modern. V spomínanej Tate Modern vystavoval taktiež o tri roky neskôr (It Will All Turn Out Right in the End). V Centre Pompidou v Paríži bola prezentovaná jeho inštalácia More Silent That Ever (2006). Pre Československý pavilón na benátskom Bienále výtvarného umenia vytvoril taktiež známy projekt Loop (2009). V roku 2012 získal ocenenie Artist of the Year udeľované Deutsche Guggenheim v Berlíne. Z jeho výstavných aktivít treba ešte spomenúť solo výstavy v Musée d’Art Moderne de la Ville de Paris (2012) a Museo Nacional Centro de Arte Reina Sofia v Madride (2013). Jeho diela sú zastúpené v najprestížnejších svetových zbierkach. Bol iniciátorom a spoluzakladateľom Spoločnosti Júliusa Kollera.

Jadrom tvorby Štefana Papča prechádza konceptuálne myslenie, ktoré je materializované v parametroch tradičnej sochy, súčasnej objektovej produkcie a ready-madu. Uvedené média konfrontuje a prepája s digitálnymi technológiami. Jeho diela sú pritom neoddeliteľné od horolezectva, ktorému sa venuje dlhé roky. Aktuálna sólová výstava v Kunsthalle Bratislava (kurátorky Elena Sorokina) ukazuje, že sa Papčo dokáže sebavedome pohybovať aj mimo overené a vychodené „trasy“ autorskej poetiky. Výrazové a formálne posuny v jeho posledných prácach odhaľujú pružnosť autorskej stratégie a kreatívnu vitalitu.
Štefan Papčo (1983) sa narodil v Ružomberku. Vyštudoval v ateliéri Jozefa Jankoviča. Ako predstaviteľ mladej generácie stihol získať za svoju tvorbu mnoho ocenení. Jednou z prvých bola cena na Erasmus exhibition v Porte (2006). V roku 2010 bol finalistom Ceny Oskára Čepana. Následne v našom domácom kontexte získal Cenu Nadácie Tatra banky (mladý tvorca) (2013) a Cenu Nadácie NOVUM (2015). Zo zahraničných ocenení je nutné spomenúť DAF Grand Prize na Dumbo Arts Festival v New Yorku, ktoré výrazne prispelo k jeho pôsobeniu na medzinárodnej scéne. Jeho diela sú zastúpené vo významných domácich (Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy, Nitrianska galéria, …) a zahraničných zbierkach (Messner Mountain Museum collection, IT; Museum Voorlinden, NL). / Erik Vilím